Žena
Články
Magazín
Kosti starnú potichu: prečo sa o ich zdravie oplatí zaujímať skôr, než vzniknú problémy

Kosti starnú potichu: prečo sa o ich zdravie oplatí zaujímať skôr, než vzniknú problémy

reklama:

Väčšina ľudí venuje pozornosť svojim kostiam až vtedy, keď sa objavia prvé komplikácie.

Bolesť chrbta, nepríjemné následky pádu alebo zlomenina často predstavujú moment, keď si uvedomíme, akú dôležitú úlohu kostra v našom živote zohráva. Realita je však taká, že oslabovanie kostí môže prebiehať celé roky bez bolesti a bez akýchkoľvek viditeľných prejavov.

Práve preto patrí osteoporóza medzi ochorenia, ktoré sa často odhalia až v pokročilejšom štádiu. Hoci ide o problém, ktorý zasahuje milióny ľudí po celom svete, prevencia zostáva pre mnohých naďalej podceňovanou témou.

Kostra sa počas života neustále mení

Mnohí si predstavujú kosti ako pevný rám tela, ktorý sa po ukončení rastu už nemení. V skutočnosti ide o dynamické tkanivo, ktoré sa priebežne obnovuje. Organizmus neustále odstraňuje staré kostné bunky a zároveň vytvára nové.

Počas mladosti funguje tento proces veľmi efektívne. Tvorba nového kostného tkaniva dokáže nahradiť všetko, čo sa prirodzene odbúra. Najvyššiu kvalitu a hustotu dosahujú kosti približne medzi 25. a 30. rokom života. Následne sa však biologické procesy začínajú postupne meniť.

Po tridsiatke už organizmus nedokáže obnovovať kostnú hmotu rovnakým tempom ako predtým. Úbytok je spočiatku minimálny a človek ho nijako nepociťuje. Ak sa však pridajú nevhodné návyky alebo zdravotné problémy, môže sa tento proces výrazne zrýchliť.

Najväčším rizikom je práve skutočnosť, že oslabenie kostí nebolí. Často sa odhalí až po zlomenine, ktorá by u človeka so zdravou kostrou za bežných okolností vôbec nemusela vzniknúť.

Prevencia nezačína v dôchodku

Keď sa hovorí o osteoporóze, mnohí si predstavia problém vyššieho veku. Odborníci však upozorňujú, že o kvalite kostí sa rozhoduje podstatne skôr.

To, ako budú naše kosti vyzerať po päťdesiatke či šesťdesiatke, ovplyvňujú každodenné rozhodnutia už v mladšom veku. Nedostatok pohybu, nevyvážená strava alebo zanedbávanie základných zásad zdravého životného štýlu môžu mať následky, ktoré sa prejavia až po rokoch.

Typickým príkladom môže byť človek, ktorý pracuje v kancelárii, väčšinu dňa presedí, športuje len výnimočne a nevenuje pozornosť príjmu živín dôležitých pre kostné tkanivo. Navonok môže pôsobiť úplne zdravo, no jeho kostra nemusí dostávať dostatočné podmienky na zachovanie optimálnej hustoty.

Práve preto sa odporúča začať venovať väčšiu pozornosť zdraviu kostí už okolo štyridsiateho roku života. V tomto období sa prirodzené zmeny v organizme stávajú výraznejšími a je vhodné sledovať, v akom stave sa kostné tkanivo nachádza.

Vyšetrenie dokáže odhaliť problém skôr, než sa prejaví

Moderná medicína disponuje možnosťou zmerať hustotu kostí ešte predtým, ako sa objavia komplikácie. Na tento účel slúži denzitometria, teda neinvazívne vyšetrenie využívajúce nízku dávku röntgenového žiarenia.

Výsledok umožňuje lekárom posúdiť, či dochádza k oslabovaniu kostnej štruktúry a aké veľké je riziko budúcich zlomenín. Vďaka tomu možno zaviesť preventívne opatrenia v čase, keď sú najúčinnejšie.

Ženy po menopauze patria medzi najohrozenejšie skupiny

Významnú úlohu pri zdraví kostí zohrávajú hormóny. U žien predstavuje zásadný medzník menopauza, počas ktorej klesá hladina estrogénu.

Práve tento hormonálny pokles môže výrazne urýchliť rednutie kostí. Počas niekoľkých rokov od nástupu menopauzy môže dôjsť k citeľnému zníženiu kostnej hustoty, čo následne zvyšuje riziko zlomenín.

Z tohto dôvodu sa ženám po menopauze odporúča zvýšená pozornosť venovaná prevencii a v prípade potreby aj kontrolné vyšetrenie hustoty kostí.

Riziko ovplyvňuje viacero faktorov

Samotný vek nie je jedinou príčinou zhoršovania stavu kostí. Významnú úlohu zohráva aj genetika, životný štýl či prítomnosť niektorých ochorení.

Medzi faktory spájané s vyšším rizikom patria:

výskyt osteoporózy u blízkych príbuzných,
nízka telesná hmotnosť,
pravidelné fajčenie,
nadmerná konzumácia alkoholu,
dlhodobé užívanie kortikosteroidov,
reumatoidná artritída,
celiakia,
poruchy príjmu potravy.

Hoci sa o osteoporóze najčastejšie hovorí v súvislosti so ženami, ani muži nie sú výnimkou. Rozdiel je najmä v tom, že u nich býva problém často diagnostikovaný neskôr.

Tri piliere pevných kostí

Starostlivosť o kostné zdravie nemožno zúžiť na jednu konkrétnu živinu alebo jedno opatrenie. Dôležitá je kombinácia správnej výživy, pravidelného pohybu a vhodného životného štýlu.

Strava ako základ

Kostné tkanivo potrebuje dostatok vápnika, ktorý tvorí jeho významnú súčasť. Najčastejšie ho získavame z mliečnych výrobkov, no nachádza sa aj v ďalších potravinách.

Medzi jeho zdroje patria:

jogurty,
syry,
tvaroh,
listová zelenina,
brokolica,
mandle,
sardinky,
rastlinné nápoje obohatené o minerály.

Pre správne využitie vápnika je však nevyhnutný aj vitamín D. Bez neho organizmus nedokáže prijatý vápnik efektívne spracovať. Keďže jeho tvorba závisí od slnečného žiarenia, počas zimy býva jeho nedostatok veľmi častý.

Pohyb ako prirodzený stimul pre kosti

Kosti potrebujú pravidelné zaťaženie. Ak sú vystavené pohybu, organizmus dostáva signál, že ich musí udržiavať pevné a odolné.

Najväčší prínos majú aktivity, pri ktorých človek pracuje s vlastnou hmotnosťou tela. Patrí sem napríklad chôdza, turistika, beh, tanec alebo silové cvičenie.

Naopak, dlhodobé sedenie a nedostatok fyzickej aktivity vedú k postupnému oslabovaniu kostného tkaniva.

Každodenné návyky rozhodujú viac, než sa zdá

Významný vplyv majú aj zlozvyky a celkový životný štýl. Fajčenie negatívne ovplyvňuje kostné bunky a znižuje schopnosť organizmu hospodáriť s vápnikom. Podobne škodí aj nadmerný príjem alkoholu.

Určitý vplyv môže mať aj vysoká konzumácia kofeínu či soli. Negatívne pôsobí aj dlhodobý stres, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu organizmu.

O zdravie kostí sa zaujíma aj moderný výskum

Pozornosť odborníkov sa v posledných rokoch sústreďuje aj na ďalšie živiny súvisiace s kostným metabolizmom. Hovorí sa napríklad o vitamíne K2, horčíku, zinku, bóre či kremíku.

Tieto látky sa prirodzene nachádzajú v pestrej strave obsahujúcej dostatok zeleniny, celozrnných obilnín, semien a orechov. Ak ich človek neprijíma v dostatočnom množstve, možno ich doplniť aj prostredníctvom výživových doplnkov.

Čoraz väčší záujem vzbudzuje aj črevný mikrobióm. Ukazuje sa, že stav črevnej mikroflóry môže ovplyvňovať schopnosť organizmu vstrebávať minerály a ďalšie látky potrebné pre zdravé kosti. Z tohto pohľadu môžu mať pozitívny význam aj fermentované potraviny.

Pozor na niektoré lieky

Nie všetci si uvedomujú, že hustotu kostí môžu ovplyvňovať aj niektoré liečivá. Pri dlhodobom užívaní sa to týka najmä kortikosteroidov, niektorých antiepileptík, liekov používaných na zníženie žalúdočnej kyseliny či určitých prípravkov využívaných v onkologickej liečbe.

Ľudia, ktorí tieto lieky užívajú dlhodobo, by mali so svojím lekárom konzultovať možné riziká a v prípade potreby sledovať stav kostného tkaniva pravidelnejšie.

Pevné kosti nie sú otázkou šťastia

Kostra sa mení počas celého života a jej stav vo vyššom veku nie je len výsledkom genetickej výbavy. Veľký podiel na ňom majú každodenné rozhodnutia, ktoré robíme dlhé roky.

Pravidelný pohyb, dostatok potrebných živín a zdravý životný štýl predstavujú investíciu, ktorej význam si mnohí uvedomia až neskôr. Čím skôr sa však človek začne o svoje kosti starať, tým väčšia je pravdepodobnosť, že si zachová ich pevnosť a funkčnosť aj v pokročilom veku.

Úbytok kostnej hmoty síce môže prebiehať nenápadne, no nie je nevyhnutným osudom. Včasná prevencia dokáže významne ovplyvniť budúcnosť našej kostry.

reklama:

Zdieľať