- Žena
- Články
- Krása
- Intuitívne stravovanie nie je diéta: 7 princípov, ktoré vám pomôžu zostať štíhli bez prísnych zákazov
Intuitívne stravovanie nie je diéta: 7 princípov, ktoré vám pomôžu zostať štíhli bez prísnych zákazov
Intuitívne stravovanie predstavuje úplný opak klasických diét. Namiesto presných pravidiel, počítania kalórií a neustáleho obmedzovania sa stavia na dôvere vo vlastné telo. Základom je naučiť sa počúvať signály hladu a sýtosti a reagovať na ne prirodzene.
Mnohí ľudia dnes skúšajú jednu diétu za druhou v nádeji, že konečne nájdu spôsob, ako schudnúť alebo si udržať ideálnu hmotnosť. Diéty však často vedú k presnému opaku. Keď si jedlo zakazujeme alebo ho prísne kontrolujeme, zvyšuje sa riziko, že pravidlá porušíme a následne máme výčitky. Intuitívne stravovanie sa snaží tento začarovaný kruh prerušiť.
Psychologička Susan Albers vysvetľuje, že ide predovšetkým o zmierenie sa s jedlom. Na rozdiel od klasických diét je tento prístup jemnejší a dlhodobo udržateľný, pretože nestavia na prísnych zákazoch. Dôležité je naučiť sa vnímať vlastné telo a reagovať na jeho potreby. Pri diétach sa riadime pravidlami, pri intuitívnom stravovaní sa učíme dôverovať signálom, ktoré nám telo vysiela.
Niektorí odborníci na výživu však upozorňujú, že tento prístup nemusí byť vhodný úplne pre každého. Napríklad nutričná terapeutka Dana Šímová pripomína, že niektorí ľudia nemusia vedieť správne rozpoznať signály hladu, najmä ak dlhé roky držali rôzne diéty. V takom prípade môže byť potrebné postupne sa naučiť svoje telo opäť vnímať.
Ak sa chcete s intuitívnym stravovaním zoznámiť, pomôcť vám môže niekoľko základných princípov.
1. Odmietnite diétne myslenie
Stačí sa pozrieť na sociálne siete, reklamy alebo rozhovory medzi priateľmi. Témy ako „najnovšia diéta“, „zázračné chudnutie“ či „zakázané potraviny“ sú dnes všadeprítomné. Intuitívne stravovanie však začína práve tým, že tento spôsob uvažovania odmietnete.
Podľa Susan Albers je potrebné vedome sa vzdať predstavy, že existujú potraviny, ktoré sú automaticky „zlé“. Kultúra diét často vytvára pocit viny pri konzumácii určitých jedál, čo môže viesť k nezdravému vzťahu k jedlu.
Príklad:
Vidíte reklamu, ktorá tvrdí, že arašidové maslo spôsobuje priberanie. Vy si však uvedomíte, že ide len o marketing alebo zjednodušené tvrdenie, a pokojne si ho doprajete, pretože vám chutí.
Ako na to:
Skúste si všímať situácie, keď na vás pôsobí takzvaná diétna kultúra. Postupne sa naučte rozpoznávať, ktoré myšlienky o jedle sú skutočne vaše a ktoré ste len prevzali z okolia.
2. Rešpektujte svoj hlad
Dlhodobé držanie diét nás často naučí ignorovať prirodzené signály tela. Hlad však nie je nepriateľ, ale biologický mechanizmus, ktorý nás upozorňuje, že telo potrebuje energiu.
Podobne ako sa nesnažíme potlačiť dýchanie, žmurkanie či nutkanie ísť na toaletu, nemali by sme potláčať ani pocit hladu.
Príklad:
Viete, že keď ste príliš hladní, bývate podráždení. Preto si do kabelky alebo batohu dávate malú zásobu orechov alebo iného jedla, aby ste mali po ruke rýchlu desiatu.
Ako na to:
Keď pocítite hlad, skúste sa sami seba spýtať:
Čo presne moje telo potrebuje? Je to niečo sýte, sladké alebo napríklad chrumkavé? Postupne sa naučíte lepšie rozpoznávať, čo vám telo signalizuje.
3. Zmierite sa s jedlom
Mnoho ľudí má v hlave pevne zakorenené pravidlá, napríklad že nesmú jesť chlieb alebo že po siedmej večer už jedlo neprichádza do úvahy. Intuitívne stravovanie však tieto prísne zákazy spochybňuje.
Nejde o to jesť bez kontroly, ale prestať bojovať s jedlom. Jedlo nie je nepriateľ a nemalo by vyvolávať pocity viny.
Na začiatku môže byť dokonca normálne jesť častejšie, kým sa naučíte počúvať vlastné telo. Nemusí ísť vždy o veľké porcie – malé množstvo jedla vám pomôže zvládnuť hlad bez prejedania.
Príklad:
Máte pravidlo, že jete iba celozrnnú ryžu, hoci vám viac chutí biela. Postupne si uvedomíte, že jeden druh potraviny neurčuje celkovú kvalitu vašej stravy, a preto si občas doprajete aj ryžu, ktorú máte radšej.
Ako na to:
Skúste namiesto vety „toto nesmiem jesť“ používať formuláciu „môžem si to dopriať“. Postupne sa zbavíte pocitu viny, ktorý často sprevádza jedlo.
4. Skoncujte s „potravinovou políciou“
Mnohí ľudia majú v hlave akýsi vnútorný hlas, ktorý neustále hodnotí každé sústo. Keď zjedia niečo „zakázané“, majú pocit zlyhania. Keď zjedia niečo „zdravé“, chvália sa za silnú vôľu.
Tento vnútorný kritik sa označuje ako potravinová polícia. Intuitívne stravovanie sa snaží tento hlas oslabiť.
Príklad:
Máte chuť na čokoládu. Kúpite si malú tyčinku, pomaly si ju vychutnáte a namiesto pocitu viny cítite spokojnosť.
Ako na to:
Skúste sa zamyslieť, odkiaľ tento kritický hlas pochádza. Niekedy ide o vlastné presvedčenie, inokedy o názory partnera, rodičov alebo spoločnosti, ktoré sme si osvojili.
5. Objavte radosť z jedla
Jedlo nie je len biologická potreba. Môže byť aj zdrojom radosti a príjemných zážitkov. Ak sa nútime jesť jedlá, ktoré nám vôbec nechutia, je len otázkou času, kedy sa k nim prestaneme vedieť prinútiť.
Podľa Susan Albers by malo byť jedenie príjemnou skúsenosťou. To znamená vyberať si jedlá, ktoré nám nielen zasýtia žalúdok, ale zároveň nám chutia.
Príklad:
Máte chuť na niečo chrumkavé a zároveň výživné. Siahnete napríklad po zeleri s arašidovým maslom alebo po mrkve s hummusom.
Ako na to:
Počas jedla sa skúste zamyslieť nad otázkami:
Chutí mi to? Prináša mi toto jedlo spokojnosť? Existuje niečo, čo by ma uspokojilo ešte viac?
6. Naučte sa vnímať sýtosť
Rovnako dôležité ako vnímanie hladu je aj rozpoznanie momentu, keď sme už sýti. Telo nám často vysiela signály, že už prijalo dostatok energie.
Problém nastáva vtedy, keď tieto signály ignorujeme – napríklad preto, že chceme dojesť všetko na tanieri.
Príklad:
Na tanieri vám zostane malé množstvo jedla, ale vy už cítite sýtosť. Namiesto toho, aby ste sa nútili do posledného sústa, jednoducho prestanete jesť.
Ako na to:
Môžete si pomôcť jednoduchou stupnicou od 1 do 10.
- 1 znamená extrémny hlad
- 10 znamená pocit úplného prejedania
Počas jedla sa skúste opýtať sami seba, kde sa práve nachádzate na tejto stupnici.
7. Buďte k sebe láskaví aj pri emóciách
Mnohí ľudia jedia nie preto, že sú hladní, ale preto, že sú vystresovaní, smutní alebo znudení. Jedlo však emócie nevyrieši.
Intuitívne stravovanie preto odporúča hľadať aj iné spôsoby, ako zvládnuť stres či napätie.
Príklad:
Cítite stres a automaticky siahate po sladkostiach. Keď sa na chvíľu zastavíte, uvedomíte si, že v skutočnosti potrebujete skôr oddych alebo spôsob, ako sa upokojiť.
Ako na to:
Vytvorte si zoznam aktivít, ktoré vám pomáhajú uvoľniť sa – napríklad prechádzka, čítanie, joga alebo rozhovor s priateľom. Keď pocítite potrebu „zajesť“ emócie, skúste najskôr jednu z týchto možností.
Intuitívne stravovanie ako cesta k zdravšiemu vzťahu k jedlu
Intuitívne stravovanie neponúka rýchle zázraky ani okamžité chudnutie. Je to skôr proces, ktorý pomáha postupne obnoviť prirodzený vzťah k jedlu. Namiesto prísnych pravidiel a zákazov učí ľudí dôverovať vlastnému telu.
Ak sa človek naučí vnímať hlad, sýtosť a potreby svojho organizmu, môže si vytvoriť vyvážený spôsob stravovania, ktorý je dlhodobo udržateľný a zároveň príjemný.
































