Keď bolesť neukazuje na skutočný problém: Ako fungujú fasciálne prepojenia v tele
reklama:
Mnohí ľudia automaticky predpokladajú, že miesto bolesti je zároveň miestom problému.
Ak bolí rameno, pozornosť smeruje k ramenu. Ak sa ozýva chrbát, hľadá sa príčina v chrbtici. Ľudské telo však funguje podstatne zložitejšie. Čoraz viac odborníkov upozorňuje na to, že zdroj ťažkostí môže byť ukrytý v úplne inej časti tela, než kde sa bolesť prejavuje.
Za týmto javom stojí rozsiahly systém fascií a ich vzájomných prepojení, ktoré vytvárajú akési vnútorné spojnice naprieč celým organizmom.
Telo ako jeden funkčný celok
Pod kožou sa nenachádzajú len svaly, šľachy a kosti. Všetky tieto štruktúry obaľuje a prepája spojivové tkanivo nazývané fascie. Predstavujú súvislú sieť, ktorá prechádza celým telom bez prerušenia.
Namiesto pohľadu na telo ako na súbor samostatných častí sa vďaka fasciám ukazuje obraz jedného prepojeného systému. Napätie vzniknuté v jednej oblasti sa môže prenášať ďalej a ovplyvňovať funkciu vzdialených segmentov.
Práve tento princíp stojí za vysvetlením mnohých chronických bolestí, pri ktorých sa nedarí nájsť jednoznačnú príčinu priamo v postihnutej oblasti.
Cesty, ktorými sa prenáša napätie
Dlhoročný výskum amerického terapeuta a anatóma Thomasa Myersa ukázal, že fascie a svaly vytvárajú rozsiahle funkčné reťazce. Tieto prepojenia označil ako myofasciálne línie.
Predstavujú súvislé dráhy vedúce telom, ktoré spájajú viaceré svalové skupiny do jedného funkčného celku. Vďaka nim sa mechanické napätie môže šíriť z jedného miesta na druhé podobne, ako sa sila prenáša po napnutom lane.
Medzi najvýznamnejšie patrí zadná povrchová línia. Jej priebeh začína na spodnej strane prstov nôh, pokračuje cez chodidlá, lýtka a zadnú časť stehien. Následne prechádza cez sedaciu oblasť, chrbticu a končí až na hlave.
Ak sa niektorá časť tejto línie dostane do dlhodobého napätia, následky sa môžu prejaviť kdekoľvek pozdĺž celej trasy.
Okrem nej existujú aj ďalšie fasciálne spojenia. Predná línia prepája štruktúry na prednej strane tela, laterálna zabezpečuje stabilitu bokov a špirálová línia vytvára rotačné prepojenia medzi jednotlivými segmentmi. Práve špirálová línia pomáha vysvetliť, prečo môže poloha panvy ovplyvniť ramená alebo dokonca postavenie čeľuste.
Fascie sú viac než len výplň
Po mnoho rokov boli fascie považované za pasívnu súčasť pohybového aparátu. Novšie poznatky však ukázali, že ich význam bol podceňovaný.
Fasciálne tkanivo obsahuje množstvo nervových zakončení a aktívne sa podieľa na fungovaní pohybového systému. Nie je len obalom svalov, ale samostatnou štruktúrou schopnou reagovať na záťaž a podieľať sa na vzniku bolesti.
To vysvetľuje, prečo sa niektoré chronické ťažkosti objavujú aj v prípadoch, keď vyšetrenia svalov či kĺbov nepreukážu žiadne poškodenie.
Predstaviť si fungovanie fascií možno na jednoduchom príklade. Ak sa na svetri zatiahne za jedno vlákno, zmena sa prejaví aj na miestach vzdialených od bodu, kde vzniklo napätie. Podobný princíp funguje aj v ľudskom tele.
Chodidlá rozhodujú viac, než si myslíme
Hoci na chodidlá počas dňa prenášame hmotnosť celého tela, často im nevenujeme dostatočnú pozornosť. Práve od nich sa však odvíja kvalita postoja aj pohybu.
Každé chodidlo tvorí zložitý systém pozostávajúci z 26 kostí, 33 kĺbov a viac ako stovky svalov, väzov a šliach. Ak sa jeho funkcia naruší, dôsledky sa môžu preniesť na celé telo.
Znížená alebo príliš vysoká klenba, deformované prsty či stuhnutá plantárna fascie menia spôsob, akým sa sila prenáša pri chôdzi. Organizmus následne hľadá nové riešenie. Mení postavenie kolien, prispôsobuje prácu bedrových kĺbov, upravuje polohu panvy a chrbtice.
Takéto kompenzácie vznikajú automaticky. Človek si ich väčšinou vôbec neuvedomuje. Postupne však môžu viesť k preťaženiu oblastí, ktoré s pôvodným problémom zdanlivo nesúvisia.
Práve preto môže byť bolesť krku alebo ramena dôsledkom napätia vznikajúceho oveľa nižšie – v oblasti chodidla.
Keď rameno bolí kvôli nohe
Zaujímavým príkladom je prípad štyridsaťštyriročnej účtovníčky Jany z Brna. Dlhé roky zápasila s bolesťou pravého ramena, ktorá jej komplikovala každodennú prácu za počítačom.
Napriek viacerým vyšetreniam sa nepodarilo nájsť žiadne poškodenie samotného ramena. Terapie zamerané priamo na bolestivé miesto prinášali iba krátkodobé zlepšenie.
Až komplexné posúdenie celého pohybového aparátu odhalilo výrazné napätie v plantárnej fascii pravej nohy a zníženú klenbu chodidla. Následná terapia sa sústredila na chodidlo a lýtkové svaly. Hoci sa ošetrovali oblasti vzdialené od ramena, bolesť sa postupne zmiernila a nakoniec úplne ustúpila.
Hľadanie príčiny namiesto potláčania následkov
Práve podobné skúsenosti menia pohľad na liečbu chronických bolestí. Ak je bolesť iba dôsledkom preneseného napätia, riešenie samotného symptómu nemusí priniesť trvalý výsledok.
Terapeuti pracujúci s myofasciálnym prístupom preto sledujú celé telo. Zaujíma ich spôsob chôdze, držanie tela, rozsah pohybu aj prípadné asymetrie. Cieľom nie je odstrániť iba bolesť, ale objaviť miesto, kde celý problém vzniká.
Často používajú prirovnanie k orchestru. Ak zaznie falošný tón, nemusí pochádzať od hudobníka, ktorý sedí najbližšie k poslucháčovi. Rovnako ani bolesť nemusí ukazovať na svoj skutočný zdroj.
Ako podporiť zdravie fasciálneho systému
Fasciálne línie možno ovplyvňovať viacerými spôsobmi. Medzi najjednoduchšie patrí pravidelné uvoľňovanie mäkkých tkanív pomocou masážnych loptičiek alebo penových valcov.
Veľký význam má aj práca s pohybom. Joga a pilates prirodzene zapájajú celé telo a podporujú vzájomnú koordináciu jednotlivých častí. Pri chronických problémoch môžu pomôcť aj špecializované metódy zamerané na reorganizáciu fasciálneho systému.
Dôležitú úlohu zohráva aj obuv. Dlhodobé nosenie úzkych alebo nevhodne tvarovaných topánok môže negatívne ovplyvniť funkciu chodidla a vytvárať napätie, ktoré sa následne prenáša vyššie.
Pozitívny efekt môže mať aj chôdza naboso po prirodzenom povrchu, napríklad po tráve alebo piesku. Chodidlá sa pri nej zapájajú prirodzenejšie a získavajú späť časť svojej pôvodnej funkčnosti.
Nemenej podstatné je obmedziť dlhodobé sedenie bez pohybu. Poloha tela pri práci za počítačom ovplyvňuje napätie v prednej časti tela, ktoré následne zasahuje aj ďalšie fasciálne prepojenia.
Nový pohľad na chronickú bolesť
Fasciálne línie ukazujú, že ľudské telo nemožno vnímať ako súbor oddelených častí. Všetko spolu súvisí a zmeny v jednej oblasti sa môžu prejaviť na úplne inom mieste.
Chronická bolesť preto nemusí byť len problémom konkrétneho kĺbu alebo svalu. Môže predstavovať signál, že niekde v rámci celého systému vzniklo dlhodobé napätie, ktoré si organizmus už nedokáže kompenzovať.
Práve preto sa moderná fyzioterapia a športová medicína čoraz viac zameriavajú na hľadanie vzájomných súvislostí. Namiesto izolovaného pohľadu na jednotlivé časti tela sa do popredia dostáva pochopenie organizmu ako jedného prepojeného celku, v ktorom môže byť skutočný zdroj problému ukrytý tam, kde by ho človek vôbec nehľadal.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
