Žena
Články
Zdravie
Nie som nervózny, len hladný. Čo znamená byť „hangry“ a prečo sa to deje takmer každému

Nie som nervózny, len hladný. Čo znamená byť „hangry“ a prečo sa to deje takmer každému

reklama:

Hlad mení náladu Foto: depositphotos.com

Mnohí ľudia to poznajú veľmi dobre. Stačí niekoľko hodín bez jedla a z pokojného človeka sa zrazu stáva podráždená, nervózna a nepríjemná verzia samého seba. Možno ste si to všimli u partnera, kolegu, detí alebo dokonca sami na sebe. Nie je to však len zlá nálada či nedostatok trpezlivosti. Tento stav má svoje pomenovanie aj vedecké vysvetlenie.

Výraz „hangry“ vznikol spojením anglických slov hungry (hladný) a angry (nahnevaný). Označuje stav, keď hlad výrazne ovplyvní psychiku, emócie aj správanie človeka. Hoci sa o tomto fenoméne často hovorí s humorom, odborníci potvrdzujú, že ide o úplne prirodzenú reakciu organizmu.

Keď telo nedostane energiu, mozog spozornie

Ľudské telo potrebuje neustály prísun energie, aby mohli správne fungovať všetky orgány. Dôležitú úlohu pritom zohráva glukóza, teda jednoduchý cukor, ktorý telo získava z potravy. Za bežných okolností sa glukóza spolu s aminokyselinami a mastnými kyselinami spracúva z jedla a krvou sa rozvádza do celého organizmu.

Najviac je na glukóze závislý mozog. Ten ju potrebuje prakticky nepretržite. Ak človek dlhší čas neje a hladina cukru v krvi začne klesať, mozog situáciu vyhodnotí ako potenciálne nebezpečenstvo. Organizmus sa následne prepne do núdzového režimu.

Výsledkom býva horšia koncentrácia, únava, podráždenosť, nervozita či prudké zmeny nálad. Niektorí ľudia sa stávajú precitlivení, iní reagujú agresívnejšie alebo strácajú trpezlivosť aj pri drobnostiach.

Hormonálna reakcia spustí chaos v emóciách

Keď mozog zaznamená nedostatok energie, začne vysielať signály do ďalších častí tela. Do hry vstupujú hormóny, ktoré majú organizmu pomôcť zvládnuť krízový stav.

Pankreas začne uvoľňovať glukagón, teda hormón, ktorý pomáha zvýšiť hladinu cukru v krvi. Súčasne sa vyplavujú aj stresové hormóny, predovšetkým adrenalín a kortizol. Svoju úlohu zohráva aj rastový hormón produkovaný hypofýzou.

Práve táto hormonálna kombinácia spôsobuje, že človek býva nervózny, impulzívny alebo výbušný. Telo sa jednoducho snaží zabezpečiť prežitie a prinútiť človeka čo najskôr doplniť energiu.

Nie je preto náhoda, že po jedle sa nálada často veľmi rýchlo zlepší. Mozog dostane potrebnú glukózu a organizmus sa opäť upokojí.

Niektorí ľudia majú sklon k „hangry“ správaniu silnejší

Vedci upozorňujú aj na to, že sklon k podráždenosti počas hladu môže byť do istej miery geneticky podmienený. Niektorí ľudia totiž reagujú na pokles cukru v krvi oveľa citlivejšie než ostatní.

Podľa doktorky Amandy Salis môže dôležitú úlohu zohrávať neuropeptid Y. Ide o prirodzenú chemickú látku v mozgu, ktorá súvisí s reguláciou stresu, chuti do jedla a emócií. Ľudia s vyššou hladinou tejto látky môžu mať väčšiu tendenciu k impulzívnemu alebo agresívnemu správaniu, najmä v období hladu.

To vysvetľuje, prečo niektorí ľudia zvládnu celý deň bez jedla relatívne pokojne, zatiaľ čo iní sú po niekoľkých hodinách bez obeda neznesiteľní.

Ako sa vyhnúť hladu a zlej nálade

Odborníci odporúčajú neignorovať pravidelné stravovanie. Dlhé hladovanie totiž nezaťažuje len psychiku, ale aj celý organizmus. Dôležité je vyberať si jedlá, ktoré zasýtia na dlhší čas a dodajú telu stabilnú energiu.

Najlepšou voľbou sú potraviny bohaté na bielkoviny, vlákninu a zdravé tuky. Pomáhajú udržať stabilnú hladinu cukru v krvi a znižujú riziko prudkých výkyvov nálad. Naopak, sladkosti alebo veľmi spracované potraviny síce energiu dodajú rýchlo, ale často len na krátky čas.

Pomôcť môže aj pravidelný pitný režim. Niekedy si totiž telo zamieňa smäd s hladom, čo môže nepríjemné pocity ešte zhoršiť.

Dôležité rozhovory radšej po jedle

Ak viete, že hlad výrazne ovplyvňuje vašu náladu, odborníci radia neotvárať v takých chvíľach citlivé alebo konfliktné témy. Hádky s partnerom, náročné pracovné stretnutia či vážne rodinné rozhovory sa môžu veľmi rýchlo zmeniť na zbytočný konflikt.

Aj preto sa často hovorí, že niektoré problémy je lepšie riešiť až po dobrom jedle. Hoci to znie úsmevne, v skutočnosti za tým stojí jednoduchá biológia.

Fenomén „hangry“ tak nie je prejavom slabého charakteru ani rozmaznanosti. Ide o prirodzenú obrannú reakciu organizmu, ktorý sa snaží upozorniť, že potrebuje energiu.