Škorica má dve tváre. Prospieva zdraviu, ale aj škodí!
reklama:
Škorica je známa v kuchyni už tisíce rokov a jej sladká, hrejivá chuť pridáva jedlám na atraktivite, pričom zároveň ponúka aj množstvo zdravotníckych benefitov. Toto obľúbené korenie sa vyznačuje silnými antioxidačnými vlastnosťami a pomáha podporovať metabolizmus. Napriek tomu má aj menej známe negatívne stránky, o ktorých je dobré mať prehľad.
Predtým, než sa škorica dostala do Európy, prešla dlhú cestu zo Srí Lanky a Indie, kde sa tradične pestovala. Arabskí obchodníci, ktorí ju prevážali na Stredný východ a neskôr do Európy, mali rozvinuté obchodné trasy. Škorica sa prepravovala do prístavov na Strednom východe a odtiaľ do Egypta, kde sa stala vyhľadávaným tovarom medzi faraónmi a kňazmi. Okrem využitia ako korenia bola aj súčasťou náboženských obradov a balzamovania, vďaka svojim konzervačným schopnostiam. Následne sa dostala aj do starovekého Grécka a Ríma, kde sa stala symbolom luxusu a bohatstva, dostupná len pre vyvolených.
Škorica sa používa nielen pri varení, ale aj na zlepšenie zdravia a dokonca aj v parfumérii. Jej charakteristická aróma a hrejivá chuť ju robia obľúbenou v tradičných aj moderných receptoch. Preukázala sa ako účinná pri podpore trávenia, regulácii hladiny cukru v krvi a príjemnom zahriatí organizmu. V kuchyni ju využívame na dochutenie kávy, čaju, ale aj v sladkých dezertoch, ako sú perníky či štrúdle. Zaujímavé je, že aj malé množstvo škorice dokáže vylepšiť chuť slaných pokrmov, napríklad paradajkovej omáčky. V parfumérii sa kombinácia škorice s vanilkou, klinčekom alebo santalovým drevom často využíva na vytvorenie hrejivých a zmyselných vôní.
Pri výbere škorice je však dôležité hoci opatrný, pretože na trhu existujú dva hlavné varianty: kasia (čínska škorica) a cejlónska škorica. Kasia je lacnejšia a má intenzívnejšiu arómu, avšak obsahuje vyššie množstvo kumarínu, čo môže pri nadmernej konzumácii zaťažovať pečeň a obličky. Naopak, cejlónska škorica je jemnejšia, sladšia a obsahuje kumarínu ľan minimálne, takže je bezpečná na dlhodobé užívanie. Tieto dva druhy sa líšia aj svojou štruktúrou a vzhľadom. Kasia má hrubšiu, pevnú kôru stočenú do jedného silného zvitku, zatiaľ čo cejlónska škorica má tenšiu a krehkejšiu kôru, ktorá sa ľahko láme a vytvára mnohonásobné zvitky, podobné jemným papierovým rolkám. Aj keď je aróma cejlonskej škorice menej intenzívna, jej jemne sladká chuť je vynikajúca v pečive, nápojoch a môže byť skvelým doplnkom k dennej strave pre zdravie.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
