Žena
Články
Magazín
Letný čas opäť na scéne: Ako môže posun o jedinú hodinu rozhádzať náš organizmus

Letný čas opäť na scéne: Ako môže posun o jedinú hodinu rozhádzať náš organizmus

reklama:

Posledný marcový víkend roku 2025 nás opäť čaká tradičný prechod na letný čas. V noci zo soboty 29. marca na nedeľu 30. marca sa ručičky hodín posunú o šesťdesiat minút dopredu. Aj keď ide o zdanlivo drobnú úpravu, pre mnohých predstavuje výrazný zásah do každodenného režimu – najmä čo sa týka spánku a celkovej pohody.

Diskusie o zrušení striedania času prebiehajú už roky, no zatiaľ sa nič nemení. A tak sa opäť musíme pripraviť na krátku, ale o to citeľnejšiu adaptáciu.

Hodina, ktorú si telo nevie len tak „vyspať“

Keď sa o druhej ráno posunieme priamo na tretiu, v skutočnosti prichádzame o celú hodinu nočného odpočinku. Hoci to niektorí zvládnu bez problémov, pre citlivejšie organizmy – najmä seniorov, deti či tínedžerov – môže ísť o zásah do biorytmu, z ktorého sa budú spamätávať aj niekoľko dní.

Lekári upozorňujú, že posun času často naruší kvalitu spánku. Spíme plytšie, častejšie sa budíme a ráno sa budíme unavení. Dôsledkom býva znížená energia, horšia nálada, problémy so sústredením a v niektorých prípadoch aj zvýšená podráždenosť či napätie.

„Pre telo nie je jednoduché len tak zmeniť svoj rytmus zo dňa na deň. Najmä ľudia, ktorí sú zvyknutí na pevne stanovený režim, reagujú na posun omnoho citlivejšie,“ vysvetľuje praktická lekárka MUDr. Martina Zajíčková.

Riziká, o ktorých sa málo hovorí

Výskumy opakovane potvrdzujú, že zmena času na jar nie je len malou nepríjemnosťou. Môže dokonca viesť k zvýšenému výskytu zdravotných komplikácií. Lekári zaznamenali nárast prípadov srdcových infarktov, mŕtvice či zhoršenie psychickej pohody krátko po zmene času. Telo je pod tlakom, produkuje viac stresových hormónov a reaguje pomalšie.

Zaujímavý je aj vplyv na bezpečnosť na cestách – podľa štúdie z roku 2020 sa pravdepodobnosť smrteľnej dopravnej nehody krátko po prechode na letný čas zvyšuje až o šesť percent. Únava, znížená pozornosť a pomalšie reakcie si jednoducho vyberajú svoju daň.

Profesor Adam Spira, odborník na spánkovú medicínu, poukazuje na širší dopad nedostatku spánku: „Chronický deficit spánku ovplyvňuje srdcovo-cievny systém, metabolizmus, duševné zdravie aj schopnosť sústrediť sa. Tínedžeri sú obzvlášť ohrozenou skupinou – čelí nielen problémom v škole, ale aj zvýšenému riziku úzkostí, cukrovky či vysokého tlaku.“

Ako pripraviť telo na časový posun?

Hoci posun o hodinu sa môže zdať banálny, je rozumné pomôcť telu, aby ho zvládlo bez väčších výkyvov. Ideálne je začať s prípravou niekoľko dní vopred – posunúť si čas spánku a vstávania o 15 až 20 minút skôr, aby si telo zvyklo postupne.

Veľkú úlohu zohráva aj prirodzené denné svetlo. V ranných hodinách pomáha naštartovať organizmus a nastaviť biologické hodiny. Naopak, večer by sme mali obmedziť svetelné podnety, vyhnúť sa kofeínu, alkoholu aj ťažkým jedlám. Pokojná rutina, krátka prechádzka alebo ľahké cvičenie môžu pomôcť navodiť kvalitný spánok.

Ak počas dňa pocítite výraznú únavu, krátky „power nap“ do 20 minút môže dodať energiu, no dlhší spánok cez deň môže večer narušiť zaspávanie.

Hodina svetla navyše? Nie vždy výhra

Z technického pohľadu má letný čas výhodu – predlžuje denné svetlo vo večerných hodinách. V lete si tak môžeme užiť šport, pobyt vonku či posedenie na terase aj po ôsmej večer. Lenže zároveň narúša prirodzené vyplavovanie melatonínu – hormónu, ktorý nás pripravuje na spánok.

Najmä mladí a starší ľudia sú na túto zmenu citliví. U tínedžerov sa môžu objaviť problémy so spánkom, podráždenosť či výkyvy nálady. U starších sa zas vplyvom zníženej regenerácie môže zhoršiť celkový zdravotný stav.

Zvlášť ohrození sú ľudia s poruchami spánku, vysokým krvným tlakom alebo srdcovými ochoreniami. V prvých dňoch po zmene času by preto mali byť opatrní, venovať viac času oddychu a zbytočne sa neprepínať.

História, ktorá už stráca význam

Myšlienka časového posunu nie je nová – prvýkrát ju ironicky spomenul Benjamin Franklin ešte v 18. storočí. Skutočný návrh však prišiel až v roku 1907 od britského staviteľa Williama Willetta. Letný čas bol napokon zavedený počas Prvej svetovej vojny, keď sa hľadali spôsoby, ako šetriť energiou.

Dnes však mnohí odborníci aj bežní ľudia vnímajú tento systém ako prežitok. Úspora energie je minimálna, no negatívny dopad na zdravie či psychickú pohodu je zjavný. Európska únia zvažovala jeho zrušenie, no k definitívnemu rozhodnutiu zatiaľ nedošlo.