
Prekvapivý recept na spomalenie starnutia mozgu? Deti. Vážne.

Máte deti? Alebo nad tým len uvažujete? Prípadne sa vám to vôbec nezdá ako vaša cesta? Nech je to akokoľvek, vedci teraz prišli s objavom, ktorý možno nebude rozhodujúcim argumentom pre zmenu vášho názoru, no rozhodne stojí za pozornosť. Ukazuje sa totiž, že byť rodičom môže prinášať výhody, o ktorých ste možno doteraz ani len netušili.
Svet – a Slovensko nie je výnimkou – starne čoraz rýchlejšie. Rok 2024 priniesol rekordne nízky počet narodených detí, čo prekvapilo aj odborníkov, ktorí síce pokles očakávali, no nie až taký dramatický. Čoraz viac mladých ľudí deti neplánuje vôbec – nie preto, že by nemohli, ale jednoducho nechcú. Dlho sa rodičovstvo bralo ako samozrejmosť či prirodzená túžba, no dnes to už neplatí. A práve v tejto atmosfére prišla štúdia, ktorá rodičovstvu pripisuje zaujímavý benefit – priaznivý dopad na duševné schopnosti v starobe.
Výchova ako tréning pre mozog
Zamysleli ste sa niekedy nad tým, že starostlivosť o deti môže byť nielen náročná, ale aj zdravá pre mozog? Vedci doteraz tejto téme veľkú pozornosť nevenovali, no nový výskum z Británie, do ktorého sa zapojilo takmer 40-tisíc ľudí, priniesol zaujímavé zistenia. Tí, ktorí vychovávali deti, si v staršom veku udržali lepšie kognitívne schopnosti – teda napríklad pamäť, rýchlosť myslenia či schopnosť riešiť problémy. Navyše, čím viac detí mali, tým lepšie fungovalo prepojenie medzi jednotlivými oblasťami ich mozgu.
Neuroložka Hannah Homafar to vysvetľuje jednoducho: „Každodenný život s deťmi je neustálym zdrojom stimulov – musíte reagovať, rozhodovať sa, riešiť konflikty, vytvárať vzťahy. To všetko udržiava mozog v kondícii.“ Výsledky boli podobné u mužov aj žien, takže fyziologické aspekty ako tehotenstvo v tomto prípade nehrali rozhodujúcu rolu.
Láska ako elixír pre hlavu
Autori štúdie síce nehovoria o priamom dôsledku – teda že rodičovstvo automaticky zaručí lepšie mentálne zdravie –, ale korelácia je podľa nich zrejmá. Starostlivosť o potomkov, najmä ak ich je viac, jednoducho mozog trénuje. Okrem toho zohráva kľúčovú úlohu aj citová rovina – láska, puto, blízkosť.
Homafar tvrdí, že emocionálne napojenie na iného človeka je obrovskou výhodou pre mozog: „Takéto väzby znižujú hladinu stresu, aktivujú systémy spojené s pocitom odmeny a zvyšujú psychickú odolnosť.“ Silné spoločenské vzťahy podľa nej zároveň fungujú ako prirodzená ochrana proti demencii a zhoršovaniu pamäti.
A čo ak deti nemáte?
Vedúca výskumu, Edwina R. Orchard, však upozorňuje, že bezdetní ľudia nie sú automaticky v nevýhode. Dobrá správa? Aj tí, ktorí deti nemajú, si môžu mozog udržať vo forme – len si musia nájsť iné cesty.
Podľa nej je rozhodujúce, aby človek zostal aktívny – fyzicky, mentálne aj spoločensky. Nemusíte byť rodičom, aby ste sa rozvíjali, učili nové veci, udržiavali kontakty či sa starali o niekoho iného. Aj pravidelný pohyb či kontakt s priateľmi môžu mať rovnako priaznivý vplyv.
Orchard dokonca pripomína, že duševné zdravie podporujú aj činnosti ako štúdium, pestovanie koníčkov, alebo starostlivosť o zvieratá. „Dôležité je, aby mozog neostal stáť. Stimulácia – nech už prichádza z akejkoľvek oblasti života – je kľúčom k jeho zdraviu aj vo vyššom veku,“ dodáva.