Osteopénia: Nenápadný problém, ktorý môže predchádzať vážnym komplikáciám!
reklama:
Čo vlastne osteopénia znamená?
Osteopénia patrí medzi stavy, o ktorých sa veľa nehovorí, hoci by si zaslúžili väčšiu pozornosť. Nejde o ochorenie ako také, ale o varovný ukazovateľ, že kosti strácajú svoju prirodzenú hustotu a pevnosť. Ak sa tento proces nezastaví, môže prerásť do osteoporózy, ktorá už predstavuje vážne zdravotné riziko.
Z technického hľadiska ide o zníženie hustoty kostného tkaniva, čo sa zisťuje špeciálnym vyšetrením nazývaným denzitometria (DEXA). Výsledok testu sa udáva ako tzv. T-skóre – ak je hodnota medzi -1,0 a -2,5, ide o osteopéniu. Nižšia hodnota znamená vyššie oslabenie kosti a riziko budúcich zlomenín.
Bez príznakov, no s následkami
Najväčšou zákernosťou osteopénie je to, že sa neprejavuje bolesťou alebo viditeľnými príznakmi. Mnoho ľudí o nej nevie, kým si pri úplne bežnom páde nezlomia zápästie, bedro alebo inú kosť. Vtedy lekári často spätne odhalia, že kostná štruktúra bola oslabená už dlhší čas.
Napriek tomu sa u niektorých ľudí objavujú jemné signály, ako sú bolesti chrbta – hlavne v krížovej oblasti, mierne zníženie telesnej výšky, zmena držania tela alebo zvýšená lámavosť nechtov. Tieto prejavy však bývajú často pripisované starnutiu, stresu alebo sedavému štýlu života, a preto sa zvyknú ignorovať.
Najzraniteľnejšie sú bedro a drieková chrbtica
Nie všetky časti kostry sú rovnako odolné. Najčastejšie osteopénia postihuje oblasti, ktoré sú najviac zaťažované – predovšetkým bedrový kĺb a driekovú chrbticu. U starších ľudí môže byť zlomenina v oblasti bedra až život ohrozujúcou udalosťou.
Typickým príkladom je prípad pani Jany – vitálnej ženy v dôchodkovom veku, ktorá pri chôdzi po schodoch doma stratila rovnováhu a spadla. Diagnóza: zlomenina krčku stehennej kosti a zároveň zistenie osteopénie. Pritom sa do tej chvíle cítila zdravo a pravidelne sa hýbala. Takéto prípady nie sú výnimkou, najmä u žien po menopauze, kde vplyvom poklesu estrogénu dochádza k rýchlejšiemu úbytku kostnej hmoty.
Prečo dochádza k rednutiu kostí?
Kosti nie sú neživý materiál – neustále sa v nich odohráva obnova. Staré bunky sa rozkladajú a nové vznikajú. Ak je tento proces v rovnováhe, všetko funguje ako má. No s pribúdajúcimi rokmi sa tvorba nových buniek spomaľuje a začína prevažovať úbytok. Okrem veku do toho vstupujú aj ďalšie faktory – nedostatok vápnika, chýbajúci vitamín D, málo pohybu, fajčenie, alkohol, genetická predispozícia či dlhodobé užívanie niektorých liekov, ako sú napríklad kortikoidy.
Osteopénia dnes už nie je výlučne problém starších ľudí – objavuje sa aj u mladších vekových skupín, najmä u tých, ktorí žijú sedavo, majú poruchy príjmu potravy alebo podstupujú hormonálnu liečbu.
Ako sa dá osteopénii vyhnúť?
Dobrou správou je, že rednutie kostí vieme do veľkej miery ovplyvniť vlastným prístupom. Prevencia hrá kľúčovú úlohu. Základom je pestrá strava s dostatkom vápnika a vitamínu D. Okrem mliečnych výrobkov sú výborným zdrojom aj ryby (napr. losos, sardinky) a listová zelenina.
Vitamín D vieme získať zo slnka, no najmä v zimných mesiacoch je dobré zvážiť jeho dopĺňanie výživovými doplnkami.
Pohyb je ďalším pilierom prevencie. Pravidelná fyzická aktivita, ktorá zahŕňa silové aj aeróbne cvičenia, pomáha kostiam udržať si svoju pevnosť. Odporúča sa aspoň 30 minút denne – môže to byť chôdza, joga, beh alebo cvičenie s vlastnou váhou.
Dôležité je tiež vyhýbať sa fajčeniu, alkoholu a nadmernému príjmu kofeínu. U žien po prechode môže byť vhodnou voľbou aj hormonálna substitučná terapia, ktorá spomaľuje rednutie kostí.
Kedy absolvovať vyšetrenie?
Ak patríme medzi rizikové skupiny – napríklad ženy po 50. roku života alebo ľudia s výskytom osteoporózy v rodine – je rozumné požiadať lekára o vyšetrenie hustoty kostí. Denzitometria je jednoduché, rýchle a neinvazívne vyšetrenie, ktoré dokáže odhaliť aj skoré štádiá rednutia kostí.
Čím skôr sa osteopénia zistí, tým jednoduchšie je zabrániť jej postupu. Môže postačovať úprava stravovania, pohyb a doplnky výživy, no v niektorých prípadoch môže byť potrebná aj medikamentózna liečba.
Čo robiť, keď je osteopénia potvrdená?
Diagnóza osteopénie by mala byť signálom na zmenu, nie zdrojom strachu. Prvým krokom je minimalizácia rizika pádov – napríklad odstránením prekážok v domácnosti, zlepšením osvetlenia či použitím protišmykových podložiek. Zároveň je vhodné venovať sa cvičeniam, ktoré podporujú stabilitu a rovnováhu.
So svojím lekárom je dobré konzultovať aj vhodné výživové doplnky – vápnik, vitamín D, horčík alebo vitamín K2 môžu zohrávať dôležitú úlohu. V prípade vyššieho rizika prechodu do osteoporózy môže lekár odporučiť aj lieky určené na posilnenie kostí.
Prírodná výživa pre pevnejšie kosti
Pre tých, ktorí hľadajú prírodné cesty, existuje množstvo potravín a doplnkov, ktoré podporujú zdravie kostí. Medzi ne patria fermentované produkty ako kefír či kimchi, semená (najmä sezamové a chia), strukoviny, orechy a morské riasy. Rovnako účinné sú aj bylinné prípravky s obsahom žihľavy, prasličky alebo rakytníka – tie podporujú vstrebávanie minerálov.
Zaujímavosťou je, že niektoré chemikálie z bežných čistiacich prostriedkov môžu narušovať hormonálnu rovnováhu, čo sa môže nepriamo podpísať aj pod zdravie kostí. Aj preto sa čoraz viac ľudí prikláňa k ekologickým a šetrným alternatívam.
Záver: Osteopénia ako výzva, nie rozsudok
Aj keď osteopénia ešte nie je choroba, je to dôležité upozornenie. Ak ju zachytíme včas, máme priestor ovplyvniť budúci vývoj a predísť komplikáciám. Kvalitná strava, pohyb, zdravé návyky a včasná diagnostika môžu urobiť veľký rozdiel. Starostlivosť o kosti sa síce nemusí prejaviť hneď, no o pár rokov môže rozhodovať o tom, či zostaneme pohybliví, sebestační a zdraví.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
