
- Žena
- Články
- Magazín
- Prebúdzate sa uprostred noci so stiahnutým žalúdkom a hlavou plnou starostí? Vaše vnútro sa snaží niečo naznačiť
Prebúdzate sa uprostred noci so stiahnutým žalúdkom a hlavou plnou starostí? Vaše vnútro sa snaží niečo naznačiť

Zaspíte úplne vyčerpaní, ale o pár hodín sa zobudíte – nie oddýchnutí, ale rozrušení. V hlave sa vám spustí prúd negatívnych myšlienok, ktorý neviete zastaviť. Ak vám to znie povedome, vedzte, že v tom nie ste sami. A hlavne – nejde o stav, ktorý by ste museli trpieť natrvalo.
Pokojný, neprerušovaný spánok trvajúci osem hodín – pre mnohých ľudí len nedosiahnuteľná predstava. Hoci by mal byť prirodzenou súčasťou života, realita je často iná. Aj keď večer zaspávame s pocitom únavy, noc nám často prinesie nepokoj a predčasné prebudenie. A potom sa začne kolotoč – myšlienky, obavy, výčitky, zveličené predstavy…
Nočné prebudenie ako volanie z hĺbky
Keď sa uprostred noci zobudíme a nevieme znova zaspať, môžeme to chápať nielen ako fyzický problém, ale aj ako vnútorný signál. Psychoterapeutka Zuzana Steigerwaldová z platformy Hedepy upozorňuje, že temnota okolo nás nie je len vonkajšia – často je to aj symbol narušenej vnútornej rovnováhy. Kým cez deň fungujeme v režime kontroly a organizácie, noc nám tieto opory odoberá. Zostávame len my a naše pocity.
V tichu a tme dostávajú potlačené emócie priestor. To, čo sme cez deň ignorovali alebo potláčali, sa v noci vracia – často ešte silnejšie a naliehavejšie.
Podvedomie nezabúda
Ak sa budíte často a bez zjavnej príčiny, možno sa vám vaše vnútro snaží niečo povedať. Nie je to o tom, že by ste mali hneď niečo riešiť alebo meniť – skôr ide o to, zamyslieť sa: Čo prehliadam? Aké emócie som cez deň potlačil? Kde som zatlačil vlastné potreby do úzadia?
Zlosť, smútok, frustrácia či hlboká únava – všetko to, čo nemá cez deň priestor, sa môže objaviť v noci. Je to tichý protest duše, ktorá si tiež žiada pozornosť.
Ako s úzkosťou naložiť, keď príde?
Úzkosť má schopnosť paralyzovať – hlavne vtedy, keď ju odmietame. Psychoterapeutka však radí pristupovať k nej ako k posolstvu, nie ako k hrozbe. Prvým krokom môže byť jednoduché uznanie: „Niečo nie je v poriadku.“ Len keď si to dovolíme pripustiť, môžeme začať hľadať cestu, ako si uľaviť.
Praktická pomoc môže vyzerať aj veľmi jednoducho – sústreďte sa na dýchanie, na kontakt tela s posteľou, na prítomnosť. Vnímajte, ako sa hýbe váš hrudník, aké sú pocity na pokožke, kde cítite napätie. Vracajte pozornosť od myšlienok k realite – k tomu, čo je skutočne tu a teraz.
Možno žijete v rozpore so sebou
Časté úzkosti môžu byť signálom, že niečo vo vašom živote dlhodobo nefunguje. Možno sa prispôsobujete okoliu viac, než je zdravé. Možno ste zabudli na svoje hodnoty alebo sa vyhýbate tomu, čo je pre vás dôležité. Telo i duša to však vedia – a skôr či neskôr sa ozvú.
Skúste sa samých seba spýtať:
-
Kedy hovorím „áno“, aj keď cítim „nie“?
-
V ktorých situáciách potláčam svoje pocity, aby som sa prispôsobil?
-
Bojím sa ukázať, kto v skutočnosti som?
Niekedy stačí málo – urobiť drobný krok k pravdivosti, ku spomaleniu alebo k väčšej úcte k vlastným potrebám. Možno vás nočné prebúdzanie neoberá len o spánok, ale je to aj výzva: Prestaň žiť spôsobom, ktorý ti nevyhovuje. Ešte stále máte možnosť niečo zmeniť.