Spánok – tichý zázrak, ktorý lieči telo, myseľ aj dušu
reklama:
Spánok je zvláštna vec. Každý ho potrebuje, no málokto presne vie, čo sa počas noci v našom tele odohráva.
Niektorí chrápu tak, že sa trasú steny, iní sa v posteli prehadzujú alebo rozprávajú zo sna. Každý z nás má svoj vlastný nočný rituál, no len málokto rozumie tomu, čo sa za zatvorenými viečkami skutočne deje.
Ľudia si od nepamäti uvedomovali, že spánok nie je len obyčajný odpočinok. Starí Egypťania verili, že sny sú posolstvá od bohov a existovali dokonca „tlmočníci snov“, ktorí ich pomáhali vykladať. V kresťanskej tradícii sa spánok spájal s obrazom smrti a znovuzrodenia – odtiaľ pramení aj pojem „večný spánok“.
Dnes sa na túto tému pozeráme cez mikroskopy a EEG prístroje, meriame mozgové vlny, sledujeme cykly a fázy spánku. Napriek vedeckému pokroku je však tento nočný proces stále zahalený rúškom tajomstva – a možno práve preto nás neprestáva fascinovať.
Prečo vlastne zaspávame?
Stráviť tretinu života v stave, keď nič nerobíme, znie ako strata času. Lenže opak je pravdou – spánok je rovnako životne dôležitý ako dýchanie. Ak mozog potrebuje oddych, jednoducho nás „vypne“, aj keby sme chceli ostať hore.
Vedci ponúkajú viacero vysvetlení. Jedni hovoria, že spánok bol kedysi ochranou pred nebezpečenstvom – naši predkovia sa v tme ukryli a šetrili energiu. Iní zdôrazňujú jeho regeneračnú úlohu: telo počas neho dopĺňa zásoby síl a opravuje bunky poškodené počas dňa. A potom je tu teória plasticity – podľa nej spánok pomáha mozgu učiť sa, reorganizovať a udržiavať si výkonnosť.
Spánok nie je pre každého rovnaký
Niektorí tvrdia, že im stačí štyri hodiny, iní potrebujú osem a viac. To, koľko spánku potrebujeme, máme zapísané v génoch. Mení sa aj s vekom a životným štýlom – deti spia dlhšie, dospelí stabilne, starší ľudia menej a plytšie.
S pribúdajúcimi rokmi prichádza aj viac faktorov, ktoré spánok rušia: bolesti, častejšie vstávanie, oslabený melatonín či narušené biologické rytmy. A potom sú tu myšlienky, ktoré sa nedajú vypnúť – spomienky, starosti, osamelosť. Niekedy je jednoducho ľahšie vstať, ako sa márne prehadzovať.
Geniálni spáči aj večne unavení
O Einsteinovi sa často hovorí, že spal len pár hodín denne – pravda je však presne opačná. Doprial si až desať hodín spánku, pretože veril, že mozog potrebuje čas na regeneráciu. Naopak, Nikola Tesla či Winston Churchill patrili medzi tých, ktorí spali len krátko a dobiehali to šlofíkmi počas dňa.
Ľudí, ktorým naozaj stačí minimum spánku, je však len hŕstka. Väčšina z nás, ak spí dlhodobo málo, si koleduje o slabšiu pamäť, oslabenú imunitu a rýchlejšie starnutie. Príklad Einsteina tak krásne ukazuje, že spánok nie je luxus, ale investícia – do výkonu, zdravia aj kreativity.
Telo vypína, mozog triedi
Pred zaspávaním sa mozog začína upokojovať. Ako vysvetľuje Jitka Bušková, „v tomto období sa objavujú pomalšie mozgové vlny, telo sa uvoľňuje, klesá napätie, dýchanie aj tep“. Teplota tela mierne klesne a hormón melatonín dá telu signál, že je čas vypnúť.
Občas však v tejto chvíli zacítime zášklb – telo akoby na okamih „vyskočilo“. Ide o bežný jav, keď sa svaly uvoľnia rýchlejšie než mozog úplne prepne do spánku.
Za zatvorenými viečkami sa začína fáza NREM, počas ktorej sa triedia spomienky a informácie z dňa. Nasleduje fáza REM, v ktorej snívame a spracúvame emócie. Svaly sú dočasne znecitlivené – aby sme svoje sny neodohrávali naživo.
„Tieto fázy sa počas noci striedajú niekoľkokrát a každá z nich má svoj špecifický význam pre regeneráciu tela aj psychiky,“ dopĺňa Bušková.
Mozgová „sprcha“
Počas dňa vzniká v mozgu množstvo odpadových látok. Počas bdelosti sa ich telo nedokáže zbaviť, preto sa čistiaci proces spúšťa až v hlbokom spánku.
„Keď neuróny oddychujú, otvoria sa glymfatické cesty, ktoré toxíny z mozgu doslova vymývajú. Je to ako nočná sprcha pre mozgové bunky,“ vysvetľuje Jiří Nepožitek z Centra pre poruchy spánku a bdenia.
Ak spíme málo, tento proces neprebehne naplno – a mozog sa postupne zahlcuje. Lekári si všimli, že u pacientov s neurodegeneratívnymi chorobami, ktorí mávali narušený spánok, sa častejšie objavovala demencia. Objav glymfatického systému tieto pozorovania potvrdil.
Sny – nočné divadlo našich emócií
Každú noc si náš mozog premieta vlastný film – niekedy romantický, inokedy hrôzostrašný alebo absurdne zábavný.
„Výskumy ukazujú, že sny pomáhajú spracúvať emócie. Ľudia, ktorí snívajú častejšie, sa napríklad z depresie zotavujú rýchlejšie,“ hovorí Nepožitek. „V sne totiž opakovane prežívame stresové situácie, ale v bezpečnom prostredí, ktoré si mozog vytvorí sám. To pomáha spomienky zjemniť a prijať.“
Nie vždy to však funguje – ak je emócia príliš silná, sen sa môže zmeniť na nočnú moru.
A môžu sny niečo predpovedať? „Nie, dôkazy o tom neexistujú,“ dodáva neurológ. „Môžu nám však ukazovať, čo nás trápi, aj keď si to cez deň neuvedomujeme.“
Spánok je teda viac než pasívny oddych. Je to tichý, ale mocný liek – na stres, únavu, starnutie aj zlú náladu. A čo je najlepšie, stojí presne nula eur.
Ako si pamätať sny
Niektoré sny si pamätáme do detailov, iné sa rozplynú ešte skôr, než stihneme otvoriť oči. „Záleží na tom, v ktorej fáze sa prebudíme,“ hovorí Bušková. „Ak sa zobudíme počas REM fázy, sny sú živé a ľahšie si ich vybavíme.“
Podľa Nepožítka hrá rolu aj to, ako rýchlo po prebudení prepneme mozog do režimu „musím niečo urobiť“. „Pamäť po prebudení je krátko oslabená – súťaží v nej retrospektívna pamäť, ktorá si vybavuje minulosť, a prospektívna, ktorá plánuje budúcnosť. Ak vstanete narýchlo, sny sa stratia. Ak si doprajete pár minút pokoja alebo si sny zapíšete, uchovajú sa lepšie.“
Záver
Spánok je neviditeľný lekár, ktorý pracuje, kým my oddychujeme. Učí mozog, čistí telo, hojí dušu. Niekedy nám ponúkne varovný sen, inokedy len ticho, ktoré potrebujeme. A hoci ho berieme ako samozrejmosť, je to najcennejší dar, ktorý dostávame každú noc zadarmo.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
