Žena
Články
Magazín
Bossing: Ako ho rozpoznať a čo robiť, keď sa z nadriadeného stane zdroj toxického tlaku

Bossing: Ako ho rozpoznať a čo robiť, keď sa z nadriadeného stane zdroj toxického tlaku

reklama:

Čo vlastne znamená bossing?

Bossing je forma šikany, ktorá neprichádza od kolegov, ale priamo od človeka, ktorý má viesť tím. Podľa HR manažérky Markéty Černej ide o správanie, pri ktorom nadriadený dlhodobo a systematicky oslabuje svojho podriadeného – psychicky aj profesijne. Bossing zvyčajne nie je jeden konkrétny incident, ale skôr spleť rôznych spôsobov manipulácie a ponižovania, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Medzi najčastejšie prejavy patria:

Zhadzovanie práce a výkonu – kritika bez vysvetlenia, bez návrhu zlepšení, často sprevádzaná komentármi, ktoré majú podriadeného zneistiť.
Nastavovanie pascí v podobe nesplniteľných cieľov – zamestnanec dostáva úlohy, ktorých výsledok je vopred jasný: neúspech.
Prehnaná kontrola každého detailu – šéf nedôveruje, žiada schvaľovanie banálnych krokov alebo vytvára prekážky, aby mohol ukázať „chyby“.
Emočný nátlak a manipulácia – napríklad použitie osobných informácií, vyvolávanie strachu alebo pocitu viny.
Zosmiešňovanie pred ostatnými – verejná kritika alebo posmešky, ktoré majú oslabiť autoritu zamestnanca a jeho sebahodnotu.

Čo s človekom dlhodobo robí toxické vedenie?

Markéta Černá upozorňuje, že pracovať pod toxickým šéfom má zásadný dopad na psychiku. Sebavedomie môže klesnúť až na kriticky nízku úroveň a narušená psychická pohoda môže prerásť do úzkostí či depresívnych stavov.

Dlhodobý stres však nespôsobuje len psychické ťažkosti — oslabuje aj imunitu a telo sa môže dostať do fázy „vyhorenia nadobličiek“.

Jedna švédska štúdia dokonca spozorovala, že ľudia vystavení toxickému vedeniu mali až o 60 % vyššiu šancu mať srdcové problémy. A čo je ešte znepokojivejšie, psychické stopy po takomto zaťažení môžu pretrvávať dlho aj po tom, čo zamestnanec z firmy odíde.

Ako postupovať, keď máte pocit, že vám šéf ubližuje?

Podľa Černej existuje niekoľko zásad, ktoré dokážu zamestnancovi výrazne pomôcť:

1. Neprijímajte na seba úlohu „vinníka“

Toxický nadriadený sa často snaží presvedčiť človeka, že problém je v ňom. Je dôležité uvedomiť si, že ide o manipuláciu.

2. Zachovajte pokoj a premyslené reakcie

Nadmerné emocionálne reakcie poskytujú toxickému šéfovi priestor na ďalšie útoky.

3. Píšte stručne, vecne a profesionálne

Komunikácia, ktorá je jasná a bez zbytočných emócií, je zároveň aj dôkazový materiál.

4. Vyhľadajte podporu vo firme

HR alebo iný manažér môže situáciu posúdiť nezávisle a odporučiť ďalšie kroky.

Kedy už treba bossing nahlásiť?

Ak sa tlak stupňuje alebo sa opakované pokusy riešiť problémy míňajú účinku, je potrebné konať oficiálne.

HR oddelenie
anonymné nahlasovanie cez whistleblowing
odbory

Dôležité je tiež zhromažďovať všetky relevantné dôkazy – e-maily, správy, zápisy z incidentov či výpovede kolegov.

Ak interné procesy nepomôžu, existuje aj možnosť obrátiť sa na inšpektorát práce alebo na Vnútorný oznamovací systém Ministerstva spravodlivosti, ktorý funguje ako externá autorita na riešenie takýchto situácií.