Žena
Články
Magazín
Štyri podoby emočnej nezrelosti u rodičov. Ich vplyv môžeme cítiť aj po desaťročiach a často stále dúfame, že sa zmenia

Štyri podoby emočnej nezrelosti u rodičov. Ich vplyv môžeme cítiť aj po desaťročiach a často stále dúfame, že sa zmenia

reklama:

Možno ste vyrastali pri rodičovi, ktorý sa správal ako dieťa, alebo pri niekom, kto strácal nervy pri každej maličkosti.

Vtedy ste to možno považovali za „normálne“ – až neskôr človek pochopí, že ide o prejavy emočnej nezrelosti. Do ktorého typu zapadal váš rodič? A ako jeho správanie formovalo váš dospelý život? Mnohí ľudia aj po štyridsiatke či päťdesiatke ticho veria, že sa ich rodičia predsa len raz zmenia.

Podobné vzorce správania nevykazujú len rodičia. Môžu to byť aj partneri, priatelia či kolegovia – ktokoľvek, koho správanie zasahuje do nášho súkromného sveta. Ako hovorí klinická psychologička Lindsay Gibsonová, autorka knihy Dospelé deti emočne nezrelých rodičov:
„Ten, kto trpí, je zvyčajne človek okolo nich. On sa snaží hľadať riešenia, preberá zodpovednosť a pýta sa, čo môže urobiť lepšie – zatiaľ čo samotný nezrelý človek nič meniť nepotrebuje.“

Ako rozpoznať emočnú nezrelosť?

Emočný vývin je samostatná oblasť, ktorá nemusí korešpondovať s intelektom ani so sociálnymi schopnosťami. Môžete mať človeka, ktorý pôsobí inteligentne, šarmantne a sebavedomo, no keď narazí na problém alebo potrebu blízkosti, zlyhá.
Takýto človek vidí svet cez optiku vlastného ega – všetko interpretuje v súvislosti so sebou a svojimi pocitmi. Nevie sa pozrieť na situáciu zvonka a chýba mu ochota hľadať chybu vo vlastnom správaní.

Keď niečo nefunguje, nekladie si otázku „čo by som mohol urobiť inak?“. Okamžite ukáže na niekoho iného.
Ak má napríklad pocit neúcty, rovná sa to preňho nedostatku lásky. A tento jeho „výklad“ nevyvrátite, nech sa akokoľvek snažíte. Nepohodlné informácie radšej poprie alebo prekrúti.

Štyri druhy emočne nezrelých rodičov

Gibsonová ich opisuje štyrmi hlavnými kategóriami, pričom jeden rodič môže vykazovať viacero z týchto znakov.

1. Precitlivený (emocionálne nestabilný) rodič

Pri tomto type sa dieťa učí byť opatrné v tom, čo povie a urobí.
Bežné sú vety typu:
„Toto radšej nehovor mame/tatovi.“
„Nerob to, mohlo by ho/ju to rozhodiť.“

Takýto rodič reaguje neprimerane silno aj na drobnosti. Rýchlo sa cíti ohrozený, ublížený alebo nahnevaný a nedokáže svoje emocionálne výkyvy regulovať.

Ako ovplyvní dieťa?

Deti z takýchto rodín sú často prehnane citlivé na nálady iných ľudí. Majú tendenciu preberať zodpovednosť za cudzie emócie, pretože v detstve to bol jediný spôsob, ako predísť chaosu.
A ak sa to človek naučí mladý, často si tento vzorec berie aj do dospelosti – nevedome vyhľadáva ľudí, pri ktorých musí opäť „uhýbať“.

2. Prehnane ctižiadostivý (výkonovo orientovaný) rodič

Tento rodič je stále v pohybe, má jasne stanovené ciele a očakáva od dieťaťa, že bude zbierať úspechy. Najlepšia škola, najlepšie výsledky, najlepšie výkony.
Dieťa je preňho nástrojom, prostredníctvom ktorého napĺňa vlastné ambície.

Nerobí si čas sadnúť si s dieťaťom a vypočuť ho. Ak sa objaví problém, okamžite prechádza do „riešičského módu“, no bez záujmu o vnútorný svet dieťaťa.

Ako ovplyvní dieťa?

Dospelé deti takýchto rodičov majú hlboko zakorenený pocit, že nikdy nie sú dosť dobré.
Rodič totiž často zápasí s rovnakým pocitom voči sebe – a dieťa sa iba stáva odrazom jeho vlastného perfekcionizmu.
Čím menej spokojnosti cíti rodič, tým viac tlačí na potomka.

3. Odmietajúci (ignorujúci) rodič

Tento rodič by žil pokojnejšie, keby deti vôbec nemal. Nie preto, že by bol zlý človek, ale preto, že jednoducho nedokáže byť emočne prítomný.

Jedna žena Gibsonovej opísala, že keď počas detstva vítala otca pri dverách, mala pocit, akoby narazila do studeného múru. Takáto skúsenosť sa v dieťati hlboko zapíše.

Ako ovplyvní dieťa?

Ako dospelí často vyhľadávajú partnerov, ktorí sú emočne neprístupní.
Niekde v podvedomí totiž stále žije túžba „napraviť“ to, čo sa nepodarilo s rodičom – získať si niekoho, kto nedáva lásku ľahko.
A tento cyklus vedie k opakovanému sklamaniu.

4. Pasívny rodič

Tento rodič pôsobí milo a uvoľnene – dieťa ho môže vnímať ako kamarátsku dušu. Často počúvame:
„Mama je prísna, ale otec je super.“
alebo naopak.

Pasívny rodič však nie je schopný zaujať pozíciu dospelého. Nezasiahne, keď by mal, nechráni dieťa pred druhým rodičom a niekedy sa dokonca spolieha na to, že dieťa „zachráni“ jeho pred konfliktom.

Ako ovplyvní dieťa?

Dieťa síce od takéhoto rodiča dostane kus vrelosti a prijatia, takže v partnerských vzťahoch vie byť citovo otvorené.
No zároveň sa nenaučí, že vo vzťahu majú zodpovednosť obaja. Preto má tendenciu spokojne sa uspokojiť s minimom a nežiadať viac, než partner dáva – aj keď ho to zraňuje.

Prečo si aj v dospelosti predstavujeme dokonalý vzťah s nezrelým rodičom

„Liečivé fantázie“ sú prirodzenou reakciou na bolestivé skúsenosti.
Možno si aj vy roky hovoríte:
„Keby bola mama iná…“
„Keby ma otec vedel aspoň raz tak pevne objať…“

Niekedy sa rodič v starobe zjemní – môže pôsobiť milšie, štedrejšie, tolerantnejšie. Dieťa, dnes už dospelé, sa toho záblesku chytí a verí, že by to tak mohlo byť aj natrvalo.

Takáto nádej je dojímavá, no zároveň nás chráni pred krutou pravdou: dotyčný človek jednoducho nemá kapacitu byť tým, koho potrebujeme.

Skutočné zotavovanie sa začína v okamihu, keď tieto fantázie pustíme. Keď si povieme, že nebudeme akceptovať správanie, ktoré nám ubližuje.
V tom momente sa spravidla začne meniť aj to, ako vstupujeme do partnerských a rodinných vzťahov.

reklama:

Zdieľať