Žena
Články
Magazín
Keď telo spúšťa alarm: Ako spoznať, že stres už prekročil hranicu

Keď telo spúšťa alarm: Ako spoznať, že stres už prekročil hranicu

reklama:

V našej spoločnosti sa neustály zhon stal akýmsi znakom hodnoty človeka.

Ak nie ste stále zaneprázdnení, akoby ste neboli dosť dôležití, ambiciózni či úspešní. Táto honba za výkonom nás však nenápadne oberá o kontakt so sebou samými. Kým v niektorých kultúrach je pokoj mysle považovaný za prejav vnútornej sily, u nás býva pokoj mylne chápaný ako slabosť alebo lenivosť. Výsledkom je dlhodobé preťaženie organizmu, potláčanie vlastných pocitov a stav, ktorý dnes berieme ako samozrejmosť – stres.

Prečo už nestačí „len vydržať“

„Dnes je stres vnímaný ako niečo normálne,“ upozorňuje Michaela. „No len dovtedy, kým sa nezačne ozývať telo.“
Otázka teda neznie, či sme unavení, ale kedy sme prekročili hranicu, za ktorou už ide o vážne vyčerpanie.

Stres totiž nevzniká len z jedného zlého dňa v práci. Buduje sa postupne – zo zlej životosprávy, napätých vzťahov, nedostatku času na seba, chýbajúceho oddychu a nekvalitného spánku. S pribúdajúcim vekom sa navyše telo stáva citlivejším na výkyvy v režime. To, čo sme v mladosti zvládali bez následkov, dnes organizmus spracúva oveľa ťažšie.

Čo sa v tele deje, keď stres trvá príliš dlho

Mnohí si hovoria: „Veď fungujem, zvládam to.“ Ale za akú cenu?

Podľa Michaely Levíčkovej hrá v tomto procese kľúčovú úlohu nervová sústava. V mozgu prebieha komunikácia pomocou neurotransmiterov – chemických látok, ktoré zabezpečujú prenos signálov medzi nervovými bunkami. Ak však stres trvá dlhšie než krátku chvíľu, tento citlivý mechanizmus sa začne rozlaďovať. Dôsledky sa prejavia nielen na psychike, ale aj v trávení, konkrétne v črevnom mikrobióme. A práve odtiaľ sa spúšťa celý rad problémov, ktoré často podceňujeme alebo pripisujeme iným príčinám.

Keď telo varuje, ale my ho prehliadame

Telo sa nám snaží dať najavo, že niečo nie je v poriadku. Problém je, že sme sa odnaučili jeho signály čítať. Namiesto toho ich zľahčujeme alebo berieme ako „normálnu súčasť života“.

Medzi najčastejšie prejavy preťaženia patria:

Neschopnosť tešiť sa a sústrediť sa, myšlienky neustále preskakujú
Problémy so žalúdkom a trávením, pocity plnosti, nafukovanie či pálenie záhy
Ranná únava, aj keď ste spali dostatočne dlho
Priberanie v oblasti brucha, bez zmeny stravovacích návykov
Bolesti hlavy, migrény a napätá čeľusť, často sprevádzané škrípaním zubami
Hormonálne a telesné zmeny, ako je padanie vlasov, nadmerné potenie, vysoký tlak, poruchy cyklu či strata chuti na sex

Ak tieto signály ignorujeme, dôsledky môžu byť vážne. Chronický stres zvyšuje riziko srdcových ochorení, depresie, syndrómu vyhorenia aj rozvoja autoimunitných chorôb. Navyše oslabuje našu pozornosť, čím rastie riziko úrazov a nehôd.

Dva vnútorné prepínače: pokoj alebo poplach

Ľudské telo funguje v dvoch základných nastaveniach – v režime obnovy alebo v režime ohrozenia. Podobne reagujú aj zvieratá. Keď je laň prenasledovaná vlkom, všetky nepodstatné funkcie sa vypnú a energia ide výhradne do svalov. Po skončení nebezpečenstva sa zviera otrasie a veľmi rýchlo sa vráti do pokoja.

Ľudia však tento „reset“ často neovládajú. „Nie sme stavaní na to, aby sme žili v strese nepretržite,“ vysvetľuje Levíčková. „Napriek tomu v ňom mnohí zotrvávame celý deň – kvôli strachu z budúcnosti alebo neustálemu premýšľaniu nad minulosťou.“

Ako sa z toho kolotoča dostať

Ak chceme, aby naše telo nielen prežívalo, ale aj fungovalo zdravo, musíme sa vedome učiť prepínať späť do režimu regenerácie. To neznamená viac úsilia, ale práve naopak – spomalenie.

Oddych, uvoľnenie, láskavosť k sebe a vedomé prežívanie prítomnosti nie sú slabosťou, ale nevyhnutnosťou.

Prvým krokom je úprimnosť voči sebe:
„Som v strese a moje telo tým trpí.“
Až potom sa dá niečo meniť.

Malé cvičenie na dnes

Dnes sa aspoň trikrát zastavte a položte si jednoduchú otázku:
„Kde v mojom tele cítim napätie?“
Ramená? Krk? Čeľusť? Skúste tieto miesta vedome uvoľniť.
Aj takýto drobný krok môže byť začiatkom návratu k rovnováhe.