Žena
Články
Magazín
Štyridsať dní ako výzva, nie povinnosť. Pôst môže byť cestou k rovnováhe tela aj mysle

Štyridsať dní ako výzva, nie povinnosť. Pôst môže byť cestou k rovnováhe tela aj mysle

reklama:

Popolcová streda otvára obdobie, ktoré v kresťanskej tradícii trvá štyridsať dní a vedie k Veľkej noci.

Kedysi malo jasné pravidlá – pokánie, modlitbu a citeľné obmedzenie v jedle. Dnes si pod pôstom väčšina ľudí predstaví najmä vynechanie mäsa. Otázkou však je, či má moderný človek kopírovať prísny režim predkov, alebo si môže z tejto tradície vziať niečo iné – napríklad príležitosť na vedomé spomalenie.

Pre niektorých je pôst samozrejmou súčasťou viery, iní ho poznajú z rodinného prostredia a ďalší ho vnímajú ako šancu niečo zmeniť. Menej jesť, menej sa ponáhľať, viac premýšľať o vlastných návykoch. Niekto si dá na čas pauzu od sladkostí, iný od alkoholu či večerného maškrtenia. Pôst tak nemusí byť iba náboženským rituálom – môže sa stať vedomým rozhodnutím upratať si v životospráve.

Ako to bolo kedysi a prečo to dnes funguje inak

Predstava, že naši predkovia štyridsať dní takmer nejedli, je skreslená. V praxi išlo najmä o obmedzenie mäsa a živočíšnych tukov alebo o zníženie počtu jedál na jedno denne. Navyše ich každodenný život bol úplne odlišný – viac pohybu, viac fyzickej práce, jednoduchšie a sezónne potraviny. Jedálny lístok vyzeral inak než ten dnešný.

Preto nie je rozumné preniesť historické pravidlá do súčasnosti bez úprav. Dlhodobé a prísne hladovanie bez dohľadu odborníka môže priniesť viac škody než úžitku. Telo môže začať odbúravať svalovú hmotu, rozhodia sa hormóny, oslabí sa imunita a nálada môže kolísať. Ak niekto zvažuje výrazné obmedzenie príjmu potravy, mal by sa najskôr poradiť s lekárom.

Symbol namiesto extrému

Oveľa väčší zmysel má chápať štyridsať dní ako symbolické obdobie striedmosti. Nemusí ísť o radikálne kroky. Stačí menšia úprava – napríklad obmedziť mäso len na určité dni, vynechať alkohol, sladké nápoje či večerné pochutiny. Pre niekoho môže mať pôst podobu digitálnej pauzy: menej času na mobile, menej bezcieľneho scrollovania. Iný si dá záväzok nekupovať veci, ktoré v skutočnosti nepotrebuje.

Podstatné je vedieť, prečo to robíme. Ak sa pôst zmení na súťaž vo výdrži alebo na spôsob, ako si niečo dokazovať, jeho význam sa vytráca. Ak však ide o vedomé obmedzenie s cieľom získať odstup od vlastných návykov, môže byť prínosný.

Rozumne a bez rizika

Nie každý by sa mal púšťať do pôstu. Tehotné a dojčiace ženy, ľudia s cukrovkou, poruchami príjmu potravy či s nízkym BMI by mali byť opatrní a vždy sa poradiť s lekárom.

Ak sa rozhodnete začať, voľte postupné kroky. Kto je zvyknutý na tri jedlá denne, nemal by zo dňa na deň prejsť na dvojdňovú hladovku. Vhodnejšie je začať mierne – vynechať mäso na jeden deň, obmedziť sladkosti alebo vyskúšať kratší čas bez jedla, napríklad 12 až 14 hodín.

Prudká zmena môže viesť k závratom, únave či podráždenosti. Dôležitý je dostatočný pitný režim a pri dlhšom obmedzení (viac ako 24 až 36 hodín) aj doplnenie elektrolytov. Aj počas pôstu by mala byť strava kvalitná, aby telu nechýbali dôležité mikroživiny. Ak sa objaví silná slabosť, točenie hlavy alebo výrazné zmeny nálady, je namieste režim upraviť alebo pôst prerušiť.

Čo hovorí odborná verejnosť

Názory na pôst sa líšia. Jedna časť odborníkov ho vníma ako formu „resetu“, počas ktorého si organizmus oddýchne, lepšie hospodári s hladinou cukru v krvi a zmierňujú sa zápalové procesy. To môže mať priaznivý vplyv na srdce aj celkovú kondíciu.

Druhá časť však upozorňuje, že hladovanie nie je univerzálne riešenie. Môžu sa objaviť bolesti hlavy, únava, podráždenosť či silné pocity hladu, ktoré vedú k následnému prejedaniu.

Pôst teda nemusí byť extrémnou skúškou pevnej vôle. Môže byť skôr vedomým zastavením – obdobím, keď si nastavíme mieru, prehodnotíme návyky a doprajeme telu aj hlave priestor na regeneráciu.