Žena
Články
Magazín
Aj dospelé deti túžia po opore: Týchto 7 viet môže naznačovať, že niečo nie je v poriadku!

Aj dospelé deti túžia po opore: Týchto 7 viet môže naznačovať, že niečo nie je v poriadku!

reklama:

Bez ohľadu na vek nášho dieťaťa – či má desať alebo štyridsať – nikdy nechceme vidieť, že trpí. V období dospelosti však ľudia často nehovoria priamo o tom, čo ich trápi. Skutočné emócie ukrývajú za vetami, ktoré znejú bežne, no môžu byť odrazom vnútornej bolesti alebo vyčerpania. Mnohí psychológovia upozorňujú, že aj nenápadné vyjadrenia môžu byť tichou prosbou o pochopenie.

Tu je sedem príkladov, ktoré sa oplatí neprehliadnuť!

1. „Stále som vyčerpaný/á.“

Túto vetu si netreba automaticky spájať len s únavou po dlhom dni. Časté pocity vyčerpania môžu byť aj výsledkom dlhodobého duševného tlaku. Za slovami o únave sa často skrýva psychické preťaženie, úzkosť, depresívne naladenie alebo neuzdravené traumy. Človek síce oddychuje, no aj tak sa cíti prázdny a bez síl – nie preto, že by spal málo, ale preto, že ho vyčerpáva samotné prežívanie.

2. „Nechcem sa k tomu vyjadrovať.“

Takéto odmietnutie rozhovoru môže pôsobiť ako neochota komunikovať. No v skutočnosti môže ísť o obrannú reakciu človeka, ktorý nevie, ako o svojich pocitoch hovoriť, alebo sa bojí, že nebude pochopený. Môže potrebovať čas, priestor a hlavne istotu, že sa môže otvoriť bez obavy z kritiky alebo nepochopenia.

3. „Nech už je večer.“

Túžba, aby deň čo najskôr skončil, býva častým signálom duševného preťaženia. Ak niekto len „prečkáva“ každý deň, môže to byť znak, že sa nachádza v stave vnútornej tiesne, ktorý navonok nemusí byť viditeľný. Takýto človek sa často usmieva, plní si povinnosti, ale vnútri zápasí s pocitom, že už ďalej nevládze.

4. „Iní to zvládajú lepšie než ja.“

Porovnávanie sa s okolím je dnes veľmi časté – najmä v dobe sociálnych sietí a vysokých očakávaní. Táto veta často odráža nespokojnosť so sebou samým. Človek sa cíti, že zlyháva v porovnaní s ostatnými – či už ide o pracovný život, vzťahy alebo osobné úspechy. Aj keď sa objektívne nemá zle, vnútri môže prežívať pocity menejcennosti a zlyhania.

5. „Ty by si to aj tak nepochopila, mami.“

Za takouto vetou sa môže skrývať viac, než sa na prvý pohľad zdá. Nie je to prejav neúcty – skôr je to ochrana. Mnoho ľudí si nesie zo vzťahu s rodičmi obavy, že budú nepochopení alebo opäť zranení. Namiesto toho, aby riskovali emocionálnu bolesť, zvolia odstup. Neznamená to, že nechcú blízkosť, len nevedia, ako ju bezpečne nadviazať.

6. „Na ničom nezáleží.“

Takéto slová môžu byť známkou hlbokej vnútorného zúfalstva. Keď človek stratí zmysel v určitej oblasti života – či už je to práca, vzťah, zdravie – môže to ovplyvniť celé jeho vnímanie. Hoci sa navonok nič dramatické nedeje, vnútri sa môže cítiť bezcieľne a bez nádeje, že sa niečo zlepší.

7. „Som úplne v pohode.“

Aj keď táto veta znie upokojujúco, nie vždy je pravdivá. Ak ju niekto používa často a bez väčších emócií, môže ísť o spôsob, ako si udržať odstup. Pre mnohých ľudí je jednoduchšie predstierať, že je všetko v poriadku, než sa vystaviť riziku otvorenosti. „Som v pohode“ tak často znamená: „Necítim sa bezpečne na to, aby som sa ti zveril.“

Ako môžeme ako rodičia reagovať?

Pomoc nemusí vždy vyzerať ako konkrétna rada či riešenie. To, čo dospelé deti často najviac potrebujú, je vedomie, že ich niekto vníma a prijíma – bez podmienok a bez súdu. Keď si začneme všímať, ako hovoria, nielen čo hovoria, môžeme rozpoznať ich skutočné pocity aj za jednoduchými vetami.

Skúste nehodnotiť, netlačiť a nechať ich hovoriť vlastným tempom. Stačí byť nablízku – ako niekto, ku komu sa môžu vrátiť, keď budú pripravení. Nie každé dieťa vie povedať „potrebujem ťa“, no často to naznačuje inými spôsobmi. A práve schopnosť čítať medzi riadkami je najväčší dar, ktorý im môžeme ponúknuť.

reklama:

Zdieľať