Rodičovstvo sa dá prirovnať k chôdzi po tenkom lane. Na jednej strane je potrebné byť „autoritatívny“ a nastaviť pravidlá a poriadok, na druhej strane túžime byť blízkym priateľom, s ktorým sa dieťa cíti príjemne. Ako nájsť rovnováhu a nezblázniť sa? Prinášame niekoľko praktických tipov, ako to zvládnuť s úsmevom, ľahkosťou a bez pocitu viny.
Pravidlá s nádychom humoru
Hoci sú pravidlá dôležité, nemôžeme predsa dovoliť, aby v našich domovoch panoval chaos. Kľúčom je nastaviť pravidlá tak, aby deti pochopili ich význam a nevnímali ich len ako príkazy. Pokúste sa do toho vniesť humor – namiesto „Upratať izbu, alebo dostaneš trest“ môžete povedať: „Ak sa tá hromada hračiek ešte zväčší, možno sa v nej stratí aj tatko.“ Uvidíte, že aj pravidlá môžu byť podané s úsmevom, a dieťa bude ochotnejšie spolupracovať. Zapojte deti do upratovania formou hry. Ak sa im nechce, skúste ich motivovať: „Mám nápad! Tebe sa nechce upratať a mne tiež nie. Aby sme tu mohli žiť v pohode, niekto to musí spraviť. Zorganizujeme preteky – ja upracem kuchyňu a ty svoju izbu. Kto to stihne skôr, vyberie rozprávku na večer. Súhlasíš?“ Odmenu si nastavte podľa uváženia. Cieľom nie je len odmena, ale aj pocit z úspechu a podporovanie súťaživosti.
Zachovajte pokoj a počúvajte
Deti sa často sťažujú na veci, ktoré môžu pre vás pôsobiť ako maličkosti, no pre nich sú to vážne problémy. Nezáleží na tom, či ide o stratenú LEGO kocku alebo hádku v škole – dajte im priestor. Počúvanie neznamená len prikyvovanie, ale aj skutočný záujem. Ak dieťa cíti, že ho beriete vážne, otvorí sa vám aj v dôležitejších momentoch. Nepodceňujte jeho pocity a nehovorte mu, že jeho problémy sú menšie ako vaše. Ak vás toho je príliš, nebojte sa povedať: „Prepáč, teraz som ťa vôbec neposlúchala, zamyslela som sa. Môžeš mi to prosím zopakovať?“ Je dôležité, aby dieťa vedelo, že ho počúvate a že to, čo hovorí, je pre vás dôležité. Ak to tak nie je, môže sa uzavrieť do seba a prestať sa deliť o svoje myšlienky.
Hovorte „áno“ častejšie
Samozrejme, niektoré veci sú jasné „nie“ – dieťa nemôže mať každý deň zmrzlinu na večeru (aj keď by to bola sranda). Pokúste sa prehodnotiť, kedy hovoríte „nie“ len z obyčajného zvyku a kedy je to naozaj nevyhnutné. Ak dieťa žiada o niečo, čo vám nepripadá ako veľký problém, skúste povedať „áno“. Napríklad: „Môžem si vziať perinu von a postaviť hrad?“ Jasné, prečo nie! Tým ukážete, že ste otvorení a že je možné s vami diskutovať bez obavy z odmietnutia.
Dovoľte si byť dieťaťom
Hranie si je skvelý spôsob, ako sa s deťmi zblížiť. Nemusí to byť len o klasických spoločenských hrách – skúste spolu variť, objavovať vonku alebo vymýšľať vlastné rodinné hry. Smiech je fantastický prostriedok na uvoľnenie napätia aj v náročných chvíľach. Ak sa zapojíte do ich hier, ukážete im, že si vážite spoločný čas. Možno nemáte vždy čas na hry počas povinností, ale môžete si z povinností urobiť zábavu. Zapájajte deti do domácich prác – bude to pre nich zábava a zároveň sa naučia, že je dôležité si pomáhať. Napríklad pri skladaní prádla môže byť „pexeso“ z ponožiek pre nich zábavnejšie ako pre vás. Pri vykladaní umývačky môžete vymyslieť tanečné kreácie a pri utieraní podlahy si môžete zahrať na prekážkovú dráhu, kde podlaha je horúca láva.
Poskytnite deťom priestor na rozhodovanie
Nechajte deti rozhodovať tam, kde je to možné. Nemusíte im dávať úplnú moc, ale ak im poskytnete výber, budú sa cítiť dôležito a lepšie prijmú vašu rolu autority. Opýtajte sa ich: „Chceš si urobiť úlohy pred večerou alebo po nej?“ Dávate im tým pocit samostatnosti, no vy stále kontrolujete výsledok. Ak je dieťa postavené pred jasný úkol a má na výber, rozhodne sa podľa toho, čo mu ponúkate.
Nebojte sa prejaviť svoje emócie
Každý rodič je iný, a to je v poriadku. Nemusíte byť dokonalí, stačí byť sami sebou. Deti vnímajú, keď sa snažíte hrať rolu, ktorá vám nevyhovuje. Prijmite svoje nedostatky, smejte sa a ukážte im, že ste tu pre nich, nech sa deje čokoľvek. Rodičia sa občas cítia unavení a skleslí. Nebojte sa o tom hovoriť a netvárte sa, že je všetko v poriadku. Pretvárka vedie k frustrácii a hnevu. Ak sa necítite dobre a potrebujete si oddýchnuť, povedzte dieťaťu pravdu. Napríklad: „Dnes nemám dobrý deň. Mám za sebou veľa práce a cítim sa unavená. Dnes by som potrebovala, aby si mi viac pomohol a nechal ma oddýchnuť. Potrebujem si oddýchnuť, tak by som bola rada, keby si sa išiel umyť a nechal ma na chvíľu osamote, aby som mohla načerpať energiu a zajtra si s tebou opäť užiť zábavu.“ Nebojte sa pred deťmi plakať. Ukážte im, že každá emócia je prirodzenou súčasťou života a je dôležité sa za ňu nehanbiť, ale snažiť sa ju pochopiť a nájsť riešenia.
