- Žena
- Články
- Magazín
- Ako mráz ovplyvňuje telo: Prečo chlad nie je len nepríjemný, ale môže byť aj nebezpečný
Ako mráz ovplyvňuje telo: Prečo chlad nie je len nepríjemný, ale môže byť aj nebezpečný
Zima vie byť krásna. Ostrý vzduch, biely sneh a pocit tepla po návrate domov majú svoje čaro.
No hneď ako teploty klesnú hlboko pod nulu, telo sa musí prispôsobiť náročnejším podmienkam. A robí to spôsobmi, ktoré si často ani neuvedomujeme. Práve preto je dôležité vedieť, čo sa v mraze s organizmom deje a kedy už ide o viac než len „obyčajnú“ zimu.
Organizmus prepína do úsporného režimu
V chladnom počasí sa telo snaží predovšetkým ochrániť životne dôležité orgány – srdce, pľúca a mozog. Aby si udržalo ich správne fungovanie, obmedzí prekrvenie vzdialenejších častí tela. Prsty na rukách a nohách, uši či nos sú preto prvé, ktoré pocítia chlad.
Studené končatiny, znecitlivenie alebo jemné mravčenie sú bežné a samy o sebe nemusia znamenať problém. Ak však v mraze zotrváme príliš dlho, môže dôjsť k omrzlinám alebo celkovému podchladeniu.
Podchladenie prichádza nenápadne
Podchladenie sa nehlási dramaticky. Začína sa pomaly – trasením, únavou, ospalosťou a pocitom, že by sme si najradšej ľahli do tepla. Neskôr sa môže objaviť spomalené uvažovanie, nešikovnosť pri pohybe či nezáujem o okolie.
Riziko rastie, ak stojíme vonku bez pohybu, zmokneme alebo sa snažíme „zohriať“ alkoholom. Práve alkohol je zradný – síce navodí pocit tepla, no v skutočnosti spôsobí rýchlejšie ochladzovanie tela. Ak máte pocit, že vám je zima až do hĺbky tela, riešením je presun do tepla, suché oblečenie a teplý nealkoholický nápoj.
Omrzliny môžu postihnúť kohokoľvek
Omrzliny nie sú problémom len polárnikov či horolezcov. Stačí silný mráz, vietor a nevhodné oblečenie. Najčastejšie sú ohrozené prsty, uši, nos a líca.
Prvé signály bývajú nenápadné – pichanie, pálenie, bledá pokožka. Ak sa miesto stáva tvrdým a stráca citlivosť, ide už o vážny varovný signál. V takom prípade je nutné sa zahriať, no postupne. Prudké teplo môže poškodenie ešte zhoršiť.
Chlad ako záťaž pre srdce
Nízke teploty spôsobujú zúženie ciev, čím sa zvyšuje krvný tlak a srdce musí pracovať intenzívnejšie. Aj u ľudí bez známych zdravotných problémov sa môže objaviť búšenie srdca, zadýchavanie alebo nezvyčajná únava pri bežnej námahe.
Zima preto nie je ideálnym obdobím na preceňovanie vlastných síl. Rýchly beh v mraze, športovanie bez zahriatia alebo dlhé vystavenie chladu môžu srdce zbytočne zaťažiť.
Prečo je v zime viac infarktov
Hoci sa často hovorí o rizikách horúčav, chladné obdobie je pre srdce rovnako náročné. Štatistiky ukazujú, že počas mrazivých dní dochádza k infarktom častejšie než pri miernych teplotách.
Dôvodom je zvýšená energetická náročnosť – telo sa snaží udržať teplo a srdce pracuje na vyšších obrátkach. Tento dlhodobý stres môže byť pre niektorých ľudí kritický.
Pohyb v zime: áno, ale s rozvahou
Športovanie v chladnom počasí má svoje výhody, napríklad podporu metabolizmu. Zároveň však nesie riziká. Intenzívny pohyb zvyšuje tlak aj záťaž na srdce a studený vzduch môže dráždiť dýchacie cesty.
Dôležité je sledovať pocitovú teplotu, ktorú výrazne ovplyvňuje vietor. Funkčné oblečenie, správne vrstvenie a ochrana pred vlhkosťou sú základom bezpečného pohybu v zime.
Ako prežiť mrazy bez zdravotných problémov
Základom je praktický prístup. Oblečenie by malo chrániť pred chladom, nie len dobre vyzerať. Vrstvy fungujú lepšie než jeden hrubý kabát a čiapka nie je módny prehrešok, ale nutnosť.
Rovnako dôležitá je vhodná obuv a dostatočný príjem tekutín, aj keď smäd v zime necítime. Ak trávite vonku viac času, robte si prestávky na zahriatie a všímajte si signály tela. Necitlivosť prstov či silný pocit chladu nie sú skúškou odolnosti, ale výzvou ísť do tepla.





























