Keď som bola mladá, pamätám si, ako moja kamarátka neustále rozprávala o svojich plánoch pre svoju budúcu dcéru. „Ak budem mať dievčatko, určite jej zabezpečím kurzy angličtiny, gymnastiky, kreslenia, plávania a možno aj hudobnej výchovy,“ hovorila s nadšením. Niekedy k tomu ešte pridala tenis či francúzštinu. Keď som sa jej opýtala, ako to všetko stihne, odpovedala sebavedome: „Samozrejme, chcem jej dať to najlepšie vzdelanie, ktoré existuje. Neskôr mi bude za to vďačná.“
Vtedy som sa tomu len čudovala, no časom som pochopila, že takéto ambície rodičov sa často ukrývajú za snobizmom a túžbou ukázať svetu, že vychovávajú deti, ktoré sú dokonalé v každom smere.
Keď som aj ja sama mala deti, začala som stretávať mnohé matky, ktoré sa rozhodli svoje deti „pripraviť na budúcnosť“ už od útleho veku. Už v troch rokoch ich zapisovali na kurzy rôznych aktivít a rozvoja, niekedy ešte skôr.
Keď som spochybnila zmysel preťaženia malého dieťaťa aktivitami, ktoré sú pre neho ťažko pochopiteľné, tieto matky na mňa pozerali s určitým pohŕdaním. A keď zistili, že môj päťročný syn ešte nenavštevuje anglický kurz, vyjadrili svoje zdesenie: „To predsa nemôžete nechať! Bez angličtiny v dnešnom svete sa dieťa nikdy nestrávi!“
Sledovala som ich deti, ako ich vedú na ďalšie kurzy a krúžky, kde sa učili jednoduché slovíčka a piesne, ktoré sa im v podstate ani nezapamätali. Ale matky boli spokojné, lebo „robili všetko pre to, aby ich dieťa malo najlepšie vzdelanie“. Ich hrdosť bola zjavná – konečne neostali pozadu a ich deti sa pohybovali v súlade s modernými trendmi.
No čo to skutočne znamená pre deti? Nielenže sa preťažujú, ale tieto aktivity môžu spôsobiť aj nezvratné škody.
Chýbajúci čas na hru
V ranom detstve je kľúčová aktivita, ktorá prispieva k prirodzenému rozvoju dieťaťa – hra. Hra umožňuje deťom preskúmavať svet, rozvíjať svoje vnímanie a zručnosti. Ak dieťa príliš často sedí na organizovaných aktivitách, prichádza o dôležitý čas na spontánnu tvorivú činnosť, ktorá formuje jeho osobnosť.
Deti, ktoré sa nedostatočne hrajú, môžu mať problémy s emocionálnym vývojom a ich schopnosť nadväzovať vzťahy s inými ľuďmi môže byť obmedzená. Hra tiež pomáha rozvíjať detskú kreativitu, čo je nevyhnutné pre ich psychický rast.
Nuda nie je zlá
Možno sa to nezdá, ale aj nuda má pre dieťa svoju hodnotu. Keď dieťa nie je pod neustálym tlakom „niečo robiť“, rozvíja svoju schopnosť samostatného myslenia. Nuda motivuje dieťa, aby vymýšľalo nové veci, vyskúšalo niečo, čo si samo vymyslí. V takýchto chvíľach dieťa objavuje vlastnú tvorivosť a schopnosť riešiť problémy, čo je kľúčové pre jeho osobný rast.
Ak dieťa trávi celý deň riadením svojich aktivít podľa presne daného rozvrhu, nikdy nebude mať možnosť zažiť tento druh samostatného rozvoja.
Kde sú rodičia?
Rodičovská autorita nie je postavená na tom, že dieťa neustále niekam vodíme a na každom kroku ho zapájame do kurzu. Pre dieťa je najväčšou autoritou ten, kto ho vníma ako rovného a kto ho vedie cez svoje skúsenosti. Učiť deti farby, tvary, zvieratká a rôzne iné veci môže rodič aj v rámci každodenného života. Prechádzky v prírode, hranie si doma alebo spoločné maľovanie môžu byť rovnako efektívne, ako akýkoľvek kurz, pokiaľ sú rodičia prítomní a zdieľajú s deťmi tento čas.
Ak sa rodič zameriava len na logistiky, ako je obliekanie a presúvanie medzi aktivitami, dieťa môže stratiť dôležité spojenie so svojimi rodičmi, čo ovplyvní jeho emocionálny vývoj.
Zblíženie s rodinou
Predškolské deti sa potrebujú cítiť v bezpečí a majú veľkú potrebu byť v kontakte so svojou rodinou. Keď ich odovzdávame cudzím ľuďom a organizovaným aktivitám, berieme im vzácny čas s rodinou, ktorý je základom ich emocionálnej stability. V tomto období sa utvárajú vzťahy a deti potrebujú rodičov ako oporu a príklad.
Výsledky môžu byť neuspokojivé
Ak dieťa navštevuje viacero aktivít, nie vždy sa mu vo všetkých darí rovnako. Zvyčajne sa mu lepšie darí v oblastiach, na ktoré má talent, a v ostatných oblastiach môže zaostávať. Ak sa rodičia od dieťaťa očakávajú, že bude excelovať vo všetkom, môže sa to u neho prejaviť frustráciou, komplexami alebo úzkosťami.
Zdravotné problémy
Kým sa dieťa rýchlo učí a prispôsobuje novým situáciám, jeho telo nie je schopné dlhodobo zvládať vysoký tlak rôznych aktivít. Nadmerná záťaž môže viesť k únave a dokonca aj k zdravotným problémom. Lekári často varujú pred preťažením detí a upozorňujú na potrebu rovnováhy medzi prácou a oddychom.
Dlhodobý stres, spôsobený neustálym presúvaním medzi aktivitami, môže mať negatívne účinky na zdravie dieťaťa, čo sa najčastejšie prejaví v podobe častých ochorení.
Tento prehľad ukazuje, že preťažovanie detí aktivitami, ktoré nie sú v súlade s ich prirodzenými potrebami, môže mať mnohé škodlivé následky. Rodičia by mali venovať väčšiu pozornosť vyváženosti medzi vzdelávaním, odpočinkom a časom stráveným s rodinou, aby zabezpečili šťastný a zdravý vývoj svojich detí.
