Žena
Články
Magazín
Ako podporiť dieťa, aby sa vám otvorilo: Dôvera nevzniká sama od seba

Ako podporiť dieťa, aby sa vám otvorilo: Dôvera nevzniká sama od seba

reklama:

Nie všetky letné zážitky sú iba o radosti a zábave. Aj počas prázdnin sa môžu udiať veci, ktoré v dieťati zanechajú nepríjemné pocity – a tie si často necháva pre seba. Ako sa stať človekom, ktorému sa dokáže zdôveriť? Základom je vytvoriť bezpečné prostredie a ukázať, že mu naozaj načúvate. Bez kritiky, bez súdov, bez bagatelizovania.

Psychologička Šárka Miková pripomína, že dieťa sa len málokedy otvorí okamžite. A niektoré sa nezveria nikdy – pokiaľ nemajú istotu, že budú vypočuté s rešpektom.

Zmena správania po návrate? Signál, že niečo nie je v poriadku

Dieťa sa vráti z výletu, pobytu u starých rodičov alebo z tábora a namiesto nadšenia je skôr nevrlé, tiché alebo zdržanlivé. Môže za tým byť únava, ale aj zážitok, ktorý nevie alebo nechce spracovať samo.
Tu nestačí pýtať sa „Ako bolo?“ alebo „Stalo sa niečo?“. Dôležité je vytvoriť priestor, kde sa dieťa nebude cítiť dotlačené k rozprávaniu, ale prirodzene sa otvorí.

Blízkosť namiesto otázok

Namiesto priameho vypytovania skúste dieťa privítať s láskou. Úprimné objatie, spoločná chvíľa, zdieľanie vlastných zážitkov. Takto dávate najavo, že ste tu preň – nie len ako rodič, ale ako niekto, kto ho vníma. Pomôcť môžu konkrétne otázky zamerané na detaily:

„Čo bolo najzábavnejšie?“
„Stalo sa niečo nečakané?“
„Čo ti utkvelo v pamäti?“

Každé dieťa reaguje inak – niektoré sú otvorené a hovoria spontánne, iné potrebujú čas. Niektoré opisujú pocity, iné fakty. A niektoré hovoria len o tom, čo sa im nepáčilo – nie preto, že by bolo všetko zlé, ale preto, že dobré veci berú ako normu.

Ak poznáte osobnosť svojho dieťaťa, ľahšie odhadnete, kedy ide o bežné správanie a kedy už niečo naznačuje, že potrebuje vašu pozornosť.

Dieťa potrebuje cítiť, že ho naozaj počúvate

Keď sa dieťa rozhodne hovoriť, buďte v tej chvíli prítomní naplno. Žiadne pozeranie do telefónu, žiadne odbiehanie pohľadom. Urobte si naň čas, aj keď len na chvíľu – no nech je to chvíľa len preň.

Pri rozhovore využite techniku aktívneho počúvania:

Zopakujte podstatu bez hodnotenia: „Takže ťa to nahnevalo…“
Pomenujte emócie, ktoré vnímate: „Znieš sklamane…“
Nechajte priestor na ticho. Nesnažte sa všetko vyplniť slovami.
Nesúďte, nepodsúvajte závery. Skôr sa pýtajte: „Možno si mal pocit krivdy, je to tak?“

Nesnažte sa dieťa zachrániť pred jeho emóciami. Skôr mu pomôžte ich pomenovať a prijať. A občas pomôže aj vaša vlastná skúsenosť – napríklad z detstva, keď ste aj vy prežívali niečo podobné.

Prečo si deti svoje problémy nechávajú pre seba?

Dôvody, prečo sa dieťa rozhodne nezdôveriť, bývajú rôzne. No dve veci sa opakujú najčastejšie:

1. Zľahčovanie pocitov

Vety ako „to nič nie je“ môžu dieťa utvrdiť v tom, že jeho prežívanie nie je správne. V takom prípade sa naučí pocity skrývať, čo poškodzuje jeho dôveru aj sebavedomie. Niekedy to vedie k pasivite, inokedy k agresívnemu správaniu – ako pokusu vyrovnať sa s vlastnou neistotou.

2. Nedostatok porozumenia

To, čo sa dospelému javí ako drobnosť, môže byť pre dieťa obrovská vec. Najmä ak má iný spôsob vnímania a prežívania. Ak dieťa zažije, že mu rodič nerozumie, ľahko nadobudne pocit, že sa mu neoplatí nič hovoriť. A tam dôvera končí.

Ako dieťaťu pomôcť spracovať, čo prežilo?

Nie všetko treba hneď riešiť s odborníkom – hoci v niektorých prípadoch to rozhodne odporúčame. Pri bežných situáciách však stačí, ak mu pomôžete vnímať skúsenosť ako niečo, čo ho môže posilniť – nie ako zlyhanie, ktoré treba potlačiť.

Môžete napríklad povedať:
„Pamätám si, že som ako dieťa tiež zažila niečo podobné. Dlho som to držala v sebe, bála som sa to niekomu povedať… a keď som to napokon vyslovila, cítila som úľavu.“

Čím viac deti sprevádzame v ich emóciách, tým jednoduchšie ich dokážu spracovať. Letné mesiace, plné spoločného času mimo rutiny, sú na to ako stvorené.

Ako budovať u detí zvyk zdieľať zážitky?

Skúste tieto jednoduché rituály, ktoré posilňujú otvorenosť:

Zahrajte sa na hádačku: „Povedz mi dve veci, ktoré sa ti dnes stali, a jednu vymyslenú. Skúsim uhádnuť, čo si si vymyslel.“
Večerný kruh zdieľania: Pri večeri si každý môže povedať, čo sa mu dnes podarilo, čo bolo ťažké alebo čo niekoho naučil.
Denník pre staršie deti: Viesť si zápisky im pomáha vyjadriť pocity bezpečným spôsobom. Ak sa do toho pustíte aj vy, pôjdete im príkladom.

Na záver

Budovanie dôvery s dieťaťom je proces – nie okamžitá vec. No ak budete konzistentne prejavovať záujem, načúvať s rešpektom a reagovať bez súdov, stane sa z vás pre dieťa prirodzený prístav. Miesto, kam sa vždy môže vrátiť, keď ho niečo trápi.

reklama:

Zdieľať