Ako sprevádzať dieťa, ktoré bojuje so silnými emóciami
reklama:
Deti sú malé sopky – väčšinu času pokojné, ale niekedy sa v nich nahromadí tak veľa pocitov, že jednoducho vybuchnú.
U niektorých detí sa však takéto výbuchy objavujú častejšie, prudšie a reagujú intenzívne aj na situácie, ktoré iné deti prejdú s ľahkosťou. Táto citlivosť môže vyzerať ako vzdor alebo rozmaznanosť, no v skutočnosti ide o nedostatočnú schopnosť emócie spracovať a pomenovať.
Dieťa, ktoré býva náladové, rýchlo sa rozruší alebo mu robí problém upokojiť sa, nie je „zlé“ či „neposlušné“. Je to dieťa, ktoré ešte len hľadá spôsob, ako naložiť s tým, čo v sebe cíti.
Prečo niektoré deti reagujú tak prudko?
Emocionálne prežívanie má každý inak nastavené už od narodenia. Kým niektoré deti znesú chaos, hluk či zmenu plánu bez väčšej drámy, iné sú oveľa citlivejšie na každý podnet – na tón hlasu, na kritiku aj na vzrušujúce situácie.
Do tejto vrodenej citlivosti sa potom vpisuje rodinné prostredie. Napäté vzťahy doma, príliš vysoké očakávania alebo nestabilita v každodennom živote môžu citlivosť ešte zosilniť.
Veľký vplyv majú aj prelomové udalosti – sťahovanie, rozchod rodičov, zmena školy či konflikty s kamarátmi. Pre dieťa môžu byť takéto situácie náročné na spracovanie a emócie sa potom objavujú ako prehnané reakcie na stres, ktorý nedokáže pomenovať ani vyjadriť.
Ako vyzerajú prejavy emočnej nestability?
Deti môžu svoje prežívanie dávať najavo rôznymi spôsobmi:
- Silne reagujú na maličkosti, ktoré by iným ani nestáli za pozornosť.
- Striedajú nálady v krátkych intervaloch – od smiechu k slzám, od radosti k zúrivosti.
- Každá zmena v rutine ich rozhodí a dlhšie sa dostávajú späť do pokoja.
- Prehnane sa zľaknú kritiky či upozornenia.
- Majú ťažkosti v kolektíve, pretože ich reakcie sú pre ostatné deti nečitateľné.
Niektoré deti si vytvoria vlastný únikový svet – trávia hodiny v hrách, vymýšľajú si fantazijné príbehy alebo sa radšej izolujú. Je to ich spôsob, ako zvládnuť pocity, ktoré sú pre nich príliš silné.
Ako dieťaťu skutočne pomôcť?
Pomoc rodiča nespočíva v tom, že emócie „vypne“ alebo potlačí. Dieťa potrebuje sprievodcu, ktorý mu ukáže, že pocity sú prirodzené a dajú sa ovládať – nie zakazovať.
1. Prijmite, že jeho prežívanie je skutočné
Dieťaťu veľmi pomôže, keď cíti, že mu dospelý rozumie. Jednoduché uznanie typu:
„Vidím, že je ti teraz ťažko, poďme sa o tom porozprávať,“
má oveľa väčší efekt než zľahčovanie alebo ponáhľanie sa emócie zastaviť.
2. Vysvetľujte mu, čo sa v ňom deje
Keď dieťa spozná svoje vnútorné reakcie, ľahšie ich zvládne. Môžete mu napríklad popísať, čo pozorujete:
„Vyzerá to, že si veľmi sklamaný a aj preto sa ti chce kričať.“
Týmto spôsobom mu pomáhate priradiť pocity k slovám.
3. Spoločne hľadajte spôsoby, ako sa upokojiť
Niektoré deti sa uvoľnia pri kreslení, iné pri pomalom dýchaní, ďalšie pri pohybe. Neexistuje jediná správna cesta – je potrebné skúšať, čo dieťaťu funguje.
4. Podporujte jeho sebahodnotu
Citlivé deti mávajú pocit, že ich prejavy sú „zlé“. Ocenite preto snahu, dobrý úmysel a malé pokroky. Dávajte najavo, že jeho hodnota nezávisí od toho, ako veľmi sa vie ovládať, ale že sa učí – a to je dôležité.
Trpezlivosť a hranice ruka v ruke
Rodič citlivého dieťaťa si často musí siahnuť na dno trpezlivosti. Práve preto potrebuje dieťa jasné pravidlá, ktoré mu dávajú pocit bezpečia. Hranice však musia byť láskavé a konzistentné.
Reagovať krikom či trestom vtedy, keď je dieťa už aj tak v silnej emócii, nemá zmysel. Oveľa účinnejšie je pokojné, ale pevné vedenie:
„Rozumiem, že si veľmi nahnevaný. Ale ubližovať alebo hádzať veci nemôžeš. Poď, nájdeme iný spôsob, ako to zvládnuť.“
Takéto reakcie učia dieťa, že emócie sú zvládnuteľné a že dospelý zostáva „kotvou“, aj keď ono samo nie je.
Kedy je čas obrátiť sa na odborníka?
Ak výkyvy nálad pretrvávajú dlho a výrazne zasahujú do fungovania v škole, doma či v kontakte s rovesníkmi, môže byť vhodné obrátiť sa na psychológa. Odborník pomôže odhaliť, čo za správaním stojí, a odporučí postupy, ktoré môžu uľahčiť život dieťaťu aj rodičom.
Niekedy totiž silné emócie súvisia s hlbšími problémami, napríklad s úzkosťou, ADHD alebo začínajúcimi depresiami. Včasná intervencia môže zabrániť tomu, aby sa ťažkosti prehlbovali.
Záver
Dieťa, ktoré silno prežíva emócie, nepotrebuje prísnosť ani zosmiešňovanie. Potrebuje predovšetkým dospelého, ktorý mu rozumie a dokáže mu poskytnúť istotu.
S trpezlivým sprevádzaním, jasnými pravidlami a empatiou môže postupne nájsť spôsob, ako sa upokojiť a získať nad svojimi pocitmi kontrolu.
Každé dieťa má právo na to, aby bolo prijaté také, aké je – vrátane svojich búrok, aj tých najjemnejších emócií.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
