
Ako umlčať vnútorného kritika skôr, než prevezme velenie

V každom z nás sa skrýva hlas, ktorý nás vie poriadne potrápiť. Vie zasadiť semienko pochybnosti, spochybniť každé rozhodnutie a potichu šepkať, že nie sme dosť dobrí. Tento vnútorný kritik dokáže byť neúnavný, a ak mu dovolíme viesť nás, môže z nás spraviť vlastných väzňov.
Paradoxne, jeho úlohou pôvodne nebolo ubližovať. Vznikol ako ochranný mechanizmus, ktorý nás mal chrániť pred nepríjemnými situáciami, neúspechom či odmietnutím. Jeho korene často siahajú do detstva – do momentov, keď sme boli hodnotení, porovnávaní alebo trestaní. Preto sa nám niekedy ozýva hlasom učiteľa, rodiča či prísneho šéfa, no občas znie aj ako naša vlastná, až príliš kritická verzia seba samých.
Problém nastane, keď tento hlas začne udávať tón nášmu životu. Namiesto toho, aby nás chránil, nás brzdí. Strach a neustále znižovanie sebavedomia sa potom stávajú hlavným filtrom našich rozhodnutí.
„Intuícia je pokojná a jasná. Vnútorný kritik sa vás snaží zmenšiť,“ hovorí Megan Dalla-Caminová, zakladateľka Woman Rising. Podľa nej ho poháňa strach, perfekcionizmus a staré presvedčenia, ktoré už dávno stratili platnosť. Čím viac rastieme, tým hlasnejšie sa dokáže ozývať – a je len na nás, či ho necháme viesť, alebo si opäť vezmeme opraty do rúk.
Čo spôsobí, ak sa necháte viesť vnútorným kritikom
-
Budete utekať pred výzvami, pretože sa budete báť, že ich nezvládnete.
-
Aj maličká chyba vás dokáže odrovnať.
-
Porovnávanie s inými sa stane vaším každodenným zvykom.
-
Rozhodnutia budete odkladať zo strachu zo zlyhania.
-
Strata radosti z práce, tvorby či bežného života sa stane realitou.
-
Začnete sa vyhýbať ľuďom, len aby ste sa ochránili pred ich názorom.
Ako ho dostať na uzdu
Zachyťte okamih, keď sa ozve.
Spoznajte jeho typické frázy – „nezvládneš to“, „budeš na smiech“, „čo si o tebe pomyslia“.
Skúmajte jeho pravdivosť.
Spýtajte sa: „Je to fakt, alebo len domnienka? Mám pre to dôkaz?“
Preformulujte svoje myšlienky.
Namiesto „určite to pokazím“ skúste „mám právo skúsiť“. Namiesto „nie som dosť dobrý/dobrá“ povedzte „zlepšujem sa každým krokom“.
Vytvorte si vnútorného podporovateľa.
Predstavte si hlas, ktorý vám hovorí „verím ti“, „si schopný/á“, „chyby sú súčasťou učenia“.
Buďte k sebe nežní.
Láskavosť voči sebe nie je slabosť. Je to základná výživa pre rast bez zbytočného strachu.
Vnútorného kritika nemusíte umlčať úplne – stačí, ak zmeníte jeho rolu. Nech je radcom, nie vládcom. Počúvajte ho, no konečné rozhodnutia robte vy. Pamätajte, že jeho hlas je výsledkom starých skúseností a nie vždy odráža realitu. Vašou úlohou je určiť, kedy vám prináša užitočné varovanie, a kedy vás iba brzdí.