Ako vychovať dieťa s rešpektom a rozumom: Medzi prísnosťou a voľnosťou
reklama:
Ak ste vyrastali v rodine, kde sa na rodičovské slovo neodvrávalo, možno dnes svojim deťom nechávate viac priestoru. Alebo naopak trváte na tom, že disciplína je základom dobrej výchovy. Lenže kde je hranica medzi rešpektom a autoritou? Ako vychovať dieťa, ktoré si váži druhých, ale aj samo seba?
Výchova nie je súťaž o to, kto si „vycvičí“ poslušnejšieho potomka. Je to neustále hľadanie rovnováhy – medzi láskou a pravidlami, medzi pochopením a zodpovednosťou. A je v poriadku, ak v tom človek tápe.
Dedičstvo minulosti
Mnohí z nás si pamätajú dobu, keď bolo prirodzené, že deti „držia jazyk za zubami“ a robia, čo sa im povie. Fyzické tresty či tvrdé slová boli považované za bežný nástroj rodičovskej autority. No málokto na taký prístup spomína s vďačnosťou.
Podľa psychoterapeutky Tatiany Mironovej má nadmerne prísna výchova často dlhodobý vplyv – deti sa môžu stať utiahnuté, bojazlivé a neskôr majú problém obhájiť si svoje potreby. A hoci si to možno neuvedomujeme, to, čo sme si ako deti zažili, si nesieme do rodičovstva aj my.
Keď hranice chýbajú
Na druhej strane však nie je riešením ani úplná benevolencia. Každý už niekedy zažil situáciu, keď malé dieťa pobehovalo po verejnom priestore bez dozoru, robilo neporiadok a rodič sa na to len bezradne usmieval. Ospravedlnenie? „Veď je to len dieťa.“
No deti prirodzene hľadajú hranice. A ak ich nenájdu u rodičov, skúšajú ich všade inde. Hranice nie sú trestom – sú orientačným bodom, vďaka ktorému sa dieťa cíti bezpečne.
Nie prísnosť, nie voľnosť – ale pevný vzťah
Zdeněk Matějček, známy odborník na detskú psychológiu, tvrdil, že kľúčom k správnej výchove je predovšetkým láska. Ale nie hocijaká – musí ísť ruka v ruke s dôverou a jasne nastavenými hranicami.
Tatiana Mironova to popisuje takto: dieťa potrebuje cítiť, že má v rodičovi oporu, najmä keď sa mu niečo nepodarí alebo ho niečo trápi. Zároveň však musí vedieť, že niektoré veci jednoducho nemôže robiť – pretože mu chýbajú skúsenosti alebo to nie je bezpečné.
Zmeniť postoj nie je zlyhanie
Dobrá výchova neznamená byť vždy neomylný. Uznanie chyby je silný signál, ktorý dieťa učí, že nikto nie je dokonalý – a že meniť názor nie je hanba, ale múdrosť. Už Goethe kedysi napísal, že deti nemôžeme tvarovať podľa našich predstáv – musíme ich milovať a viesť, ale zároveň ich nechať rásť po svojom.
Byť rodičom je možno najťažšia „pozícia“, akú človek v živote získa. Pravidlá hry sú nejasné, ale zodpovednosť za výsledok je úplná. A práve preto si zaslúži rešpekt každý rodič, ktorý sa snaží – nie byť dokonalý, ale vedomý, prítomný a ľudský.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
