Ako vyzerá detstvo po boku narcistického rodiča?
reklama:
Vyrastať s narcistickým rodičom znamená žiť v prostredí, ktoré môže byť navonok dokonalé, no vnútri často zanecháva stopy na roky dopredu.
Niektorí ľudia prirodzene túžia po obdivu, vyhľadávajú pozornosť a vedia si presadiť svoju vôľu aj na úkor druhých. Keď však takýto človek zastáva úlohu rodiča, dieťa sa ocitá v situácii, kde bezpečné zázemie strieda napätie a nevyspytateľnosť. Domov tak môže pôsobiť ako priestor, v ktorom sú emócie starostlivo ukrývané a každý krok sa zváži vopred.
Mnohé rodiny pôsobia navonok bezchybne: výsledky, úspechy, reprezentatívny obraz. No za zatvorenými dverami sa často odohráva boj o prijatie a lásku. Deti vyrastajúce v takom prostredí v sebe nosia neistotu a dlhodobo zápasia s tým, kým vlastne sú.
Keď je láska podmienená výkonom
Narcistický rodič sa zameriava skôr na to, ako dieťa dopĺňa jeho vlastný „príbeh“, než na to, čo prežíva. Výskum publikovaný v Journal of Child and Family Studies upozorňuje na typický mechanizmus nazývaný scapegoating – prenášanie viny na dieťa za každú situáciu, ktorá sa nevydarí. Malý človek sa tak učí, že nie je podstatné, kto skutočne urobil chybu, ale že zodpovednosť padne naňho.
Postupne začne veriť, že náklonnosť si treba zaslúžiť a ak zlyhá, nečaká ho pochopenie, ale odmietnutie. Láska sa tak premení na niečo, čo nikdy nie je úplne pevné.
Emócie ako niečo, čo treba potlačiť
Deti rýchlo zistia, že ich pocity sú prijateľné len vtedy, ak nerušia svet rodiča. Čokoľvek, čo sa mu nehodí, býva označené za prehnané, nevhodné alebo nepohodlné. Preto sa ich naučia ukrývať – a časom ich prestanú považovať za dôležité.
Dlhodobé výskumy potvrdzujú, že takýto prístup narúša zdravý vývoj sebavedomia aj schopnosť regulovať emócie. Keď tieto deti dospejú, častejšie sa stretávajú s úzkosťou, vnútorným napätím či problémami vo vzťahoch, kde nevedia prirodzene prejaviť to, čo cítia.
Krehké sebavedomie a život v „tieňovej“ verzii seba samého
Pre narcistického rodiča je dieťa akýmsi zrkadlom, od ktorého očakáva, že bude odrážať jeho ideály a nálady. Ak prejavy lásky prichádzajú len vtedy, keď dieťa spĺňa tieto predstavy, vyrastá v presvedčení, že jeho skutočná podoba nie je dosť dobrá.
Mnoho detí tak namiesto budovania vlastnej identity prijme rolu, ktorú im prisúdil rodič. Snažia sa nezlyhať, nezaťažiť, nevyčnievať. Až v dospelosti si často uvedomia, že dlhé roky žili podľa očakávaní niekoho iného.
Absencia hraníc a jej následky
Psychológovia upozorňujú, že jedným z najťažších následkov narcistickej výchovy je rozmazaná hranica medzi potrebami rodiča a dieťaťa. Manipulácia, prehnaná kontrola, prehliadanie emócií či dramatizovanie drobností – to všetko môže sprevádzať každodenný život.
Takto vyrastené deti potom v dospelosti len ťažko odmietajú neprimerané požiadavky, obávajú sa konfliktu a často zostávajú v dysfunkčných vzťahoch. Jednoducho neveria, že majú právo na vlastné potreby alebo na ochranu vlastného priestoru.
Ako sa dá uzdraviť a prelomiť začarovaný kruh
Detstvo s narcistickým rodičom síce zanecháva stopy, no neznamená to, že celý život bude poznačený rovnakými vzorcami. Štúdia Healing the next generation: an adaptive agent model for the effects of parental narcissism ukazuje, že z týchto skúseností sa dá zotaviť a zabrániť tomu, aby pokračovali do ďalšej generácie.
V terapii sa človek môže naučiť rozoznávať reakcie, ktoré sa v ňom zakorenili od detstva, pracovať s vlastnými emóciami, znižovať tlak na výkon a krok po kroku si vybudovať zdravšie sebavedomie. Uzdravenie je proces, ale je reálny.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
