Ako zvládnuť výchovu pubertiaka: 7 zásad, ktoré skutočne fungujú
reklama:
Dospievanie je obdobie, keď má dieťa pocit, že mu svet leží pri nohách, no zároveň mu z nich akoby každú chvíľu utekal.
Hormonálne výkyvy, pochybnosti o sebe, prvé vzťahy, neúspechy a neustála túžba po uznaní – to všetko robí z puberty čas, kedy bežné výchovné postupy prestávajú účinkovať. Niet divu, že doma vzniká viac napätia a rodičia často nevedia, ako reagovať.
Psychológovia radia začať tým najjednoduchším: spomaliť, nadýchnuť sa a skúsiť si na chvíľu predstaviť, ako asi svet vyzerá z perspektívy vášho tínedžera. Vďaka tomu sa dá lepšie pochopiť, čo prežíva a čo od vás potrebuje. Odborníci sa zhodujú na siedmich pravidlách, ktoré dokážu atmosféru v rodine výrazne upokojiť.
1. Menej kriku, viac rešpektu
V puberte je dieťa ako emocionálny seizmograf – reaguje rýchlo, prudko a často nepredvídateľne. Kým kedysi stačilo zvýšiť hlas, teraz je krik skôr dôvodom na zatvorené dvere a konflikt.
Predstavte si, že by ste boli na mieste svojho dieťaťa vy. Poníženie či hnev okamžite prehluší akékoľvek logické argumenty. Preto je lepšie prestať dávať najavo moc a namiesto toho ukázať, že jeho pocity beriete vážne.
2. Nech sa dieťa neobáva vašej reakcie
Niektorí rodičia reagujú na každé pošmyknutie dieťaťa ako na katastrofu. Pubertiak pritom potrebuje hlavne pocit prijatia — ak od vás nepočuje odsudzovanie, ale úprimný záujem, dokáže sa otvoriť bez strachu.
Dajte mu priestor vyrozprávať sa. Nesúďte ho hneď, ani neprepájajte každú situáciu s poučkami. Niekedy je najväčšou pomocou to, že pri ňom jednoducho ste.
3. Rozlíšte skutočný problém od toho, čo vám len prekáža
Mnohé spory vznikajú z malicherností, ktoré dospelí vyhodnotia ako „neprijateľné“. Psychológovia odporúčajú pozrieť sa na vec s odstupom: ohrozuje dieťa zmena účesu, farba vlasov či odvážne oblečenie? Zvyčajne ide len o spôsob, ako skúša, kto vlastne je.
Nie každá vec, ktorá sa rodičovi nepáči, automaticky predstavuje problém.
4. Pomenúvajte reálne ciele
Rodičia si neraz premietajú do dieťaťa vlastné ambície – výhry, úspechy, medaily. Lenže tínedžer nepotrebuje žiť cudzie sny. To, čo potrebuje, je objavovať tie svoje.
Podporujte jeho talenty, nech sú akékoľvek – či už rád kreslí, píše, tvorí, alebo skúša nové nápady. Nikto nevie, kam ho to raz zavedie.
5. Motivácia funguje lepšie než tresty
Ak prosby a napomínanie nezaberajú, skúste opačnú cestu. Namiesto výčitiek oceňte každý krok správnym smerom. Pochvala, uznanie alebo malá odmena majú často väčší vplyv než nekonečné napomínanie.
Postupne začne dieťa samo chcieť robiť veci lepšie — nie preto, že musí, ale preto, že chce.
6. Neviažte hodnotu dieťaťa na školské známky
Každý tínedžer je dobrý v niečom inom. To, že vyniká v jazyku, neznamená, že bude automaticky chápať chémiu či geometriu. Skvelé výsledky nemusia byť zárukou spokojného života — a priemerné známky nie sú signálom, že z dieťaťa nič nebude.
Pomáhajte mu s učením, podporujte ho, ale nebudujte na ňom tlak, ktorý nepotrebuje.
7. Ambície rodičov nerobia deti šťastnými
Niekedy má rodič pocit, že dieťa musí byť najlepšie, najúspešnejšie, najvýkonnejšie. Pravdou však je, že mnohí úspešní dospelí neboli ukážkovými študentmi. Tlačiť dieťa do výkonu, na ktorý ešte nedozrelo alebo ho vnútorne nezaujíma, vedie skôr k frustrácii než k spokojnosti.
Dôležité je, aby si našlo vlastnú cestu — nie k splneniu vašich snov, ale k naplneniu tých svojich.
Jednoduché cvičenie pre rodičov
Skúste si na papier rozdeliť dva stĺpce. Do prvého zapíšte vlastnosti potrebné na školské výsledky – napríklad pozornosť, vytrvalosť či dobrú pamäť. Do druhého uveďte to, čo je základom šťastného života – zdravie, priateľov, schopnosť nadviazať vzťahy.
Potom si uvedomte, že to najdôležitejšie sa nevyučuje v laviciach. Životné základy odovzdávate vy.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
