
Bojím sa, že ma nechá. Ako strach z opustenia ničí naše vzťahy

Partner oznámi, že chce víkend tráviť s kamarátmi, kamarátka odvolá stretnutie, lebo sa necíti dobre – a v tebe sa okamžite ozve nepokoj.
„Čo som pokazila? Prečo nechce byť so mnou? Určite sa odo mňa vzďaľuje.“
Ak sa ti niečo podobné stáva často, možno ide o hlbší strach z opustenia – obavu, že zostaneš sama, ak neustále nebudeš pre druhých dokonalá a dostupná. Tento pocit je klamlivý, no dokáže ticho otráviť aj tie najpevnejšie vzťahy.
Potreba blízkosti je prirodzená – závislosť od nej nie
Každý túži po láske, priateľstve či rodine. Chceme sa cítiť prijatí a milovaní.
No zároveň by sme mali vedieť stáť sami za sebou, aj keď vzťah skončí alebo niekto z nášho života odíde.
Niektorí ľudia však vnímajú prítomnosť partnera či priateľov ako podmienku svojej hodnoty.
„Niekomu dáva vzťah pocit, že je ‚v poriadku‘. Ak ho nemá, cíti sa neúplne,“ hovorí koučka Lucie Horká. „Často ide o nízke sebavedomie – človek si myslí, že bez druhých nie je dosť dobrý.“
Keď sa strach stane hlavným režisérom života
Ak máš pocit, že bez lásky druhých neexistuješ, tento tlak začne tvojich blízkych nevedomky od teba odtlačovať.
Túžiš po blízkosti, no správaš sa podozrievavo, kontroluješ, pýtaš sa, či ťa majú radi, a snažíš sa im neustále dokazovať svoju lásku.
Lenže tým druhých dusíš – a často sa naplní presne to, čoho sa najviac bojíš.
Strach z opustenia sa najčastejšie rodí z nedostatku sebelásky. Ak si sama pre seba nedokážeš byť zdrojom istoty, hľadáš ju v iných. No zodpovednosť za tvoje šťastie máš len ty.
Rozpoznať tento vzorec je prvý krok. Tu sú typické prejavy, že strach zo samoty nad tebou získava moc.
1. Neustála potreba potvrdenia
Čakáš odpoveď na správu okamžite, inak sa v tebe ozýva panika.
Ak ti partner nevyzná lásku každý deň, pochybuješ o jeho citoch.
V hlave ti bežia otázky ako: „Už ho nebavím?“ „Prečo mi nezavolal?“
Potreba uistenia je pochopiteľná, no keď sa stane každodenným zvykom, partner alebo priatelia sa začnú cítiť vyčerpaní. Dlhodobo to môže narušiť aj inak harmonický vzťah.
2. Vidíš problém tam, kde žiadny nie je
Mnoho ľudí s týmto strachom analyzuje každý detail správania druhých.
Neusmial sa dosť? Odpísal bez smajlíka? Hneď hľadáš dôvod, prečo je nahnevaný.
V skutočnosti sa však nič nestalo – len tvoj vnútorný hlas automaticky predpokladá, že niečo nie je v poriadku.
Americká psychoterapeutka Ruschelle Khanna upozorňuje, že ide o typický mechanizmus nízkej sebaúcty: človek hneď predpokladá, že on je zdrojom problému, aj keď nemá žiadny dôkaz.
3. Odchádzaš skôr, než ťa niekto stihne opustiť
Paradoxne, čím viac sa bojíš, že ťa niekto nechá, tým skôr máš tendenciu odísť sama.
Je to obranný reflex – radšej zraniť, než byť zranená.
No takto si nevedomky vytváraš kruh, v ktorom sa ti žiadny vzťah nemôže udržať.
Ide o formu emočnej uzavretosti – túžiš po láske, no keď sa k tebe priblíži, cúvneš. Vzťah potom nemá šancu rásť, pretože nedovolíš druhému vidieť tvoje skutočné ja.
4. Strácaš samu seba, len aby ťa mali radi
Strach, že niekoho stratíš, ťa núti ustupovať aj vtedy, keď by si nemala.
Súhlasíš s vecami, ktoré ťa nebavia, prispôsobuješ sa názorom, s ktorými nesúhlasíš.
Možno nenávidíš šport, no ideš na lyžovačku, lebo partner to tak chce.
Lenže vzťah, v ktorom musíš potláčať samu seba, ťa časom vyprázdni.
V zdravom partnerstve sa môžu dvaja ľudia líšiť – a stále sa rešpektovať.
Rozdielne názory neznamenajú hrozbu, ale prirodzenosť.
Ako z toho von
Strach z opustenia nie je slabosť. Je to signál, že tvoje vnútro potrebuje viac pozornosti a prijatia.
Začni tým, že sa naučíš byť si oporou – bez potreby neustáleho potvrdenia zvonka.
Keď nájdeš pokoj v sebe, tvoj svet sa prestane točiť okolo otázky, či ťa majú radi druhí.
Skutočná sloboda prichádza vtedy, keď vieš, že aj keby niekto odišiel, ty zostávaš celá.