
Bolesť hlavy zo stresu: Čo vám ňou chce telo povedať a ako si uľaviť?

Stres – neviditeľný vinník bežnej bolesti
Každodenný zhon, pracovné deadliny, nedostatok spánku a hlava plná myšlienok aj uprostred noci… Niet divu, že sa u mnohých z nás objavuje známa a nepríjemná bolesť hlavy. Často bez jasného dôvodu, no s opakujúcim sa scenárom: príde po dlhom dni, usadí sa v zátylku alebo za očami a neodchádza.
Hoci za bolesťami hlavy môžu stáť rôzne faktory – napríklad dehydratácia alebo zlé držanie tela – stres patrí medzi tie najčastejšie. A nie, nie je to len psychický výplod. Stres má reálne dopady na naše telo – vrátane hlavy.
Keď sa napätie usadí medzi ramenami a vyšplhá až do hlavy
Ten typ bolesti, ktorý vzniká v dôsledku psychického vypätia, sa radí medzi tzv. tenzné bolesti hlavy. Často ide o tupý, ťahavý tlak – akoby ste mali na hlave nepríjemne tesnú čiapku. Objavuje sa postupne, a ak sa stres nabaľuje, bolesť býva najhoršia podvečer.
Pre niekoho je to pocit únavy v záhlaví, iného bolí krk či šija. Čo je však spoločné, je fakt, že táto bolesť dokáže výrazne znížiť kvalitu života. Ľudia sa sťažujú, že sa večer nedokážu sústrediť, rozprávať, či dokonca relaxovať. Ráno sa prebúdzajú už s napätím v hlave – akoby bol stres prítomný nonstop.
Prečo to telo robí?
Stres je prirodzená reakcia organizmu na záťaž. Má za úlohu nás nakopnúť k činom – zrýchliť tep, zlepšiť sústredenie. No ak sa z krátkodobej záťaže stane trvalý stav, telo sa vyčerpáva. A práve vtedy začínajú bolesti.
Dlhodobé napätie sa hromadí najmä v oblasti ramien, krku a šije. Stačí k tomu málo – nekvalitný spánok, priveľa kávy, zlé sedenie za počítačom alebo vynechaný obed – a výsledkom je zovretá hlava a pocit, že už „nevládzete ani myslieť“.
Lieky pomôžu? Možno. Ale nestačia.
Hoci tabletka proti bolesti dokáže priniesť úľavu, málokedy ide o trvalé riešenie. Ak nezmeníte spôsob, akým žijete, bolesť sa skôr či neskôr vráti. Skutočný posun nastáva až vtedy, keď telo začne dostávať to, čo potrebuje: oddych, rovnováhu a pozornosť.
Marek, mladý programátor, si tým prešiel. Dlhé hodiny pri monitore, minimum pohybu a práca aj večer mu priniesli pravidelné bolesti hlavy. Najprv ich pripisoval technike, no po čase si uvedomil, že ide o stres. Zaradil prestávky, dýchacie cvičenia, vypol pracovné notifikácie večer a o pár týždňov sa cítil výrazne lepšie.
Čo teda funguje?
Základom je nečakať, kým vás telo zastaví. Malé zmeny dokážu urobiť veľký rozdiel:
-
Choďte spať v rozumný čas a doprajte si 7 až 9 hodín odpočinku.
-
Hýbte sa, aj keď len 20 minút denne – prechádzka má väčšiu silu, než sa zdá.
-
Dýchajte vedome. Skúste si každý deň nájsť chvíľu na pokojné, hlboké nádychy.
-
Pite vodu pravidelne, nie len keď už ste smädní.
-
Zariaďte si pracovný kútik tak, aby ste sa cítili pohodlne.
-
Znížte príjem kofeínu a alkoholu.
-
Vypínajte. Technológie aj myseľ. Offline čas je kľúčový.
Niektorým pomáhajú aj vône – napríklad levanduľa či mäta – alebo uvoľňujúca masáž ramien. Netreba veľa, len vedieť, čo vám robí dobre, a zaradiť to do bežného dňa.
Signál, nie chyba
Namiesto toho, aby sme bolesť vnímali ako nepriateľa, môžeme sa na ňu pozerať ako na upozornenie. Hlásenie z tela, že niečo treba upraviť. Možno ste príliš dlho ignorovali potrebu oddychu, pohybu alebo jednoducho chvíle ticha.
Lieky sú fajn, keď už je zle. Ale ak sa naučíte vnímať vlastné telo a dopriať mu, čo potrebuje, často sa bolesti môžete vyhnúť úplne. Možno práve bolesť hlavy je ten podnet, ktorý vás nakopne k pozitívnej zmene.
Ako povedal neurovedec Daniel Siegel:
„Telo je náš prvý mozog. Naučme sa mu načúvať.“
Takže nabudúce, keď vás rozbolí hlava po náročnom dni, skúste sa nezamýšľať len nad tým, čo vám ju spôsobilo – ale aj nad tým, čo vám chýba.