
Bolestivé afty v ústach: Prečo vznikajú a ako si s nimi poradiť?

Aj malý fliačik v ústach môže poriadne potrápiť. Afty – drobné, no bolestivé vriedky na sliznici – sú problémom, s ktorým sa stretáva množstvo ľudí. Hoci nepredstavujú vážne zdravotné riziko, dokážu sťažiť jedenie, rozprávanie či dokonca spánok. A hoci ich poznáme ako bežné ochorenie, dôvody ich vzniku stále nie sú úplne objasnené.
Ako vyzerajú a koho trápia najčastejšie?
Afty sa zvyčajne prejavujú ako malé, plytké ranky s belavým stredom a červeným lemom. Veľkostne sa pohybujú od jedného po tri milimetre, no môžu sa objaviť aj vo väčších zhlukoch. V niektorých prípadoch splývajú do väčších, nepravidelných útvarov, ktoré sa hoja pomalšie a môžu zanechať jazvy.
Tieto nepríjemnosti najčastejšie postihujú deti a mladších dospelých, obvykle do 30 rokov. Výskyt však nie je výnimkou ani v staršom veku – podľa štatistík ich zažije aspoň raz v živote približne každý piaty dospelý. Ženy sú náchylnejšie než muži, čo môže súvisieť s hormonálnymi výkyvmi.
Prečo sa vlastne tvoria?
Zatiaľ čo vírusy či baktérie nie sú hlavnou príčinou, často sa podieľajú na zhoršení už existujúceho stavu. Podstatnejšiu úlohu zohrávajú:
-
Oslabený imunitný systém
-
Nedostatok vitamínu B12, železa, zinku či kyseliny listovej
-
Dedičnosť – ak aftami trpeli rodičia, potomkovia majú vyššie riziko výskytu
-
Hormonálne zmeny – napríklad počas menštruácie alebo tehotenstva
Zaujímavosťou je, že opakovaný výskyt áft sa často spája s nízkou hladinou železa alebo ferritínu v krvi, a v niektorých prípadoch sa zistí dokonca mierna anémia.
Spúšťače, ktoré si mnohí neuvedomujú
Okrem vnútorných faktorov sa na tvorbe aft môžu podieľať aj vonkajšie vplyvy:
-
Mechanické podráždenie – ostré okraje zubov, strojček na zuby, protézy či tvrdé jedlo môžu poraniť sliznicu
-
Nevhodná zubná kefka – príliš tvrdé štetiny môžu narobiť viac škody než úžitku
-
Niektoré zložky zubných pást, ako je napríklad SLS (sodium lauryl sulfate), môžu u citlivých ľudí vyvolať reakcie
-
Alergie a intolerancie – typicky na orechy, jahody, lepok či citrusy
Rizikovým faktorom je aj fajčenie – cigaretový dym poškodzuje tkanivo v ústach a znižuje jeho schopnosť regenerácie.
Ako afty liečiť a ako im predchádzať?
Dobrou správou je, že väčšina áft zmizne sama – obvykle do jedného až dvoch týždňov. Väčšie lézie si však môžu vyžiadať aj niekoľkomesačné hojenie. Hoci na ne neexistuje univerzálny liek, niektoré opatrenia môžu proces hojenia výrazne urýchliť:
-
Lokálna dezinfekcia – antiseptické výplachy alebo gély pomáhajú znížiť riziko infekcie
-
Podpora imunity – kvalitný spánok, menej stresu, vyvážená strava a dostatok pohybu na čerstvom vzduchu
-
Zvýšený príjem vitamínov skupiny B – najmä z prírodných zdrojov ako vajcia, strukoviny, listová zelenina či celozrnné obilniny
-
Antioxidanty, najmä polyfenoly, ktoré chránia bunky pred poškodením a podporujú regeneráciu
Prevencia: čo pomáha a čo radšej vynechať
Ak chcete znížiť riziko opakovania, venujte pozornosť ústnej hygiene a výberu vhodných produktov. Používajte zubnú kefku s mäkkými vláknami a pastu bez dráždivých látok. Alkoholové ústne vody nahraďte jemnými alternatívami.
Vyhýbajte sa príliš koreneným jedlám, citrusom a slaným pochutinám, ktoré môžu narušiť sliznicu. Čipsy, orechy a iné tvrdé potraviny môžu spôsobiť mikrotraumy, kde sa afty ľahko rozvinú.
Naopak, harmančekové odvary, med či sladké drievko môžu priniesť úľavu a prirodzene podporiť hojenie.
Kedy vyhľadať odborníka?
Ak sa afty objavujú často, sú veľmi bolestivé alebo sa hoja podozrivo dlho, je na mieste konzultácia so zubným lekárom. U detí by mal výsev trvajúci dlhšie než dva týždne viesť k vyšetreniu u stomatológa alebo detského ORL špecialistu.