Byť v domácnosti „ten, kto všetko rieši“ môže ohroziť zdravie
Nadmerná zodpovednosť a permanentný stres v domácnosti môže poškodiť zdravie, často sa však problémy prejavia až neskôr.
V mnohých rodinách existuje jedna osoba, ktorá „držiteľom všetkého“ – rieši upratovanie, financie, školské povinnosti detí, nákupy aj starostlivosť o domácnosť. Zvládanie všetkého naraz sa môže zdať prirodzené, no dlhodobé zaťaženie je pre telo a psychiku veľmi škodlivé.
Predstavme si bežný deň: ráno treba pripraviť dom na návštevu, odviesť deti do školy, prísť načas do práce, vybaviť niekoľko úloh pre zamestnávateľa, zaplatiť účty, skontrolovať školské obedy, nakúpiť suroviny na večeru a po ceste vyzdvihnúť balíky z pošty. Tento nekonečný kolobeh je realitou mnohých ľudí a neustály stres môže mať vážne následky.
Niektorí ľudia sú zvyknutí na život pod neustálym tlakom – práce, domácnosti, detí, financií – a často ignorujú signály tela, že niečo nie je v poriadku. Môže sa prejaviť pocit ťažoby na hrudi, dýchavičnosť, nechutenstvo či problémy so spánkom. Napríklad pocit „ako kovadlina na hrudi“ môže byť príznakom spontánnej disekcie koronárnej artérie (SCAD), vzácnej srdcovej choroby, ktorá sa častejšie vyskytuje u žien a ľudí mladších 50 rokov. Aj v takýchto situáciách ľudia často zákroky odkladajú, lebo „nemajú čas“, premýšľajú o deťoch, účtoch či domácnosti, pričom pracovné povinnosti ich tlačia zostať aktívnymi.
Štúdie priamo skúmajúce tlak v domácnosti zatiaľ neexistujú, ale výskum nadmerného pracovného zaťaženia ukazuje, aký je preťažujúci životný štýl nebezpečný. Podľa správy WHO a Medzinárodnej organizácie práce každoročne približne 750 000 ľudí umiera na ischemickú chorobu srdca alebo mozgovú mŕtvicu v dôsledku dlhých pracovných hodín. Stres a vysoký krvný tlak sú hlavnými príčinami týchto ochorení.
Analýzy ukázali, že dlhá pracovná doba (55 a viac hodín týždenne) vedie k zdravotným problémom, pričom tieto účinky sa prejavujú neskôr. Prepracovanie predstavuje najvýznamnejší faktor ochorení súvisiacich s prácou a odhaduje sa, že približne tretina zdravotných problémov vyplývajúcich z každodenných povinností súvisí práve s preťažením.
Svetovo približne 9 % populácie je dlhodobo preťažených. Muži pracujú spravidla dlhšie než ženy a stres vyvrcholí v strednom veku.
Preťaženie ovplyvňuje telo dvoma spôsobmi:
- Fyzická záťaž z chronického stresu – zvyšuje hladinu stresových hormónov, krvný tlak a cholesterol.
- Zmeny životného štýlu – málo spánku, nedostatok pohybu, nezdravé stravovanie, fajčenie alebo nadmerné pitie alkoholu.
Práca z domu rozostrela hranicu medzi pracovným a súkromným životom, zhoršila spánok a pohyb a zvýšila riziko srdcových ochorení. Okrem toho ekonomické dôsledky pandémie a súčasné krízy, ako vojnové konflikty či energetická neistota, prispievajú k tlaku na jednotlivcov.
Ak sa preťaženie nebude riešiť, zdravotné dôsledky budú narastať. V mnohých spoločnostiach je prepracovanie považované za normu až po vyhorenie. Je preto dôležité, aby zodpovednosť za domácnosť nespadala len na jednu osobu – nadmerná záťaž jednej osoby ovplyvňuje celú rodinu a môže viesť k vážnym následkom.
































