Byť ženou v domácnosti nie je zlyhanie. Je to plnohodnotná životná voľba
reklama:
V minulosti ženy veľmi na výber nemali.
Spoločnosť im nalinkovala jasný scenár: svadba, deti, starostlivosť o domácnosť. Vzdelanie, práca či vlastný príjem boli skôr výnimkou než pravidlom. Emancipácia tento model zmenila a otvorila ženám dvere k slobode rozhodovania. Paradoxne však jedna z možností – zostať doma a venovať sa rodine – postupne stratila rešpekt a dnes býva vnímaná ako niečo menejcenné.
Moderná žena si dnes môže zvoliť prakticky akýkoľvek životný štýl. Môže budovať kariéru, starať sa o rodinu, kombinovať obe role alebo sa rozhodnúť pre život bez detí. Všetky tieto voľby sú rovnocenné. Napriek tomu realita ukazuje, že ženy, ktoré zostanú doma, často čelia tichému, no citeľnému znehodnocovaniu. Akoby ich každodenná starostlivosť o deti a domácnosť nebola „skutočnou“ prácou.
Keď sa úspech zúžil len na výkon
Spoločnosť si postupne osvojila predstavu, že úspech má jednu jedinú podobu – viditeľnú kariéru a ekonomický výkon. Životný kouč Aleš Kalina upozorňuje, že za roky svojej praxe opakovane stretáva ženy, ktoré by chceli byť v domácnosti, no sprevádza ich pocit hanby. Majú dojem, že sa musia obhajovať, vysvetľovať a ospravedlňovať za to, že sa venujú „iba“ výchove detí.
Práve toto „iba“ odhaľuje hlboký rozpor. Spoločnosť na jednej strane zdôrazňuje, aké sú deti dôležité a ako veľmi ovplyvňuje ich budúcnosť prostredie, v ktorom vyrastajú. Zároveň však znižuje hodnotu človeka, ktorý sa tejto úlohe venuje naplno. Podľa Kalinu ide o nelogický postoj – nemožno hovoriť o dôležitosti rodiny a zároveň znevažovať tých, ktorí ju držia pokope.
Sloboda voľby nemá mať podmienky
Zmyslom emancipácie nikdy nemalo byť nahradiť jeden povinný model iným. Skutočná sloboda znamená, že si žena môže zvoliť cestu, ktorá jej dáva zmysel, bez strachu z odsudzovania. Napriek tomu sa v niektorých spoločenských kruhoch vytvoril nový tlak: ak nerobíš kariéru, zlyhávaš.
Tak ako sa kedysi nepočítalo so ženami, ktoré nechceli zostať doma, dnes sa zabúda na tie, ktoré po takom živote túžia. Akoby sme zabudli, že sloboda znamená aj právo rozhodnúť sa pre tradičnejšiu rolu – dobrovoľne a bez pocitu viny.
Predsudky zasahujú aj mužov
Tlak spoločnosti však nepadá len na ženy. Hoci zákony umožňujú, aby sa o dieťa staral muž, v praxi si túto možnosť trúfne využiť len málokto. Kalina opisuje prípady párov, kde by žena chcela pracovať a muž by bol doma, no reakcie okolia sú často nemilosrdné. Muži sú v takých situáciách označovaní za slabých, neschopných alebo nedostatočných živiteľov.
V oboch prípadoch ide o to isté – spoločnosť má problém prijať fakt, že existuje viac spôsobov, ako môže rodina fungovať.
Hodnota, ktorú nie je vidieť v tabuľkách
Starostlivosť o domácnosť a rodinu je náročná práca s veľkou zodpovednosťou. Výsledky sa nedajú jednoducho vyčísliť, no jej prínos presahuje hranice jednej rodiny. Mnohé vzťahy sa rozpadajú práve preto, že nikto nemá kapacitu vytvárať stabilné a pokojné zázemie.
Kalina poukazuje na páry, kde obaja partneri pracujú extrémne veľa hodín týždenne. Sú vyčerpaní, bez energie, víkendy trávia dobiehaním povinností a postupne sa čudujú, kam sa vytratila blízkosť. Problém však nie je v láske – ale v tom, že na ňu nezostal priestor.
Starostlivosť o rodinu nie je len o domácich prácach. Je to budovanie prostredia, kde sa dá oddýchnuť, cítiť sa bezpečne a psychicky stabilne. Ide o činnosť na plný úväzok s obrovským vplyvom na duševné zdravie rodiny aj budúcich generácií.
Neznamená to, že túto rolu musia zastávať ženy. Rovnako dobre ju zvládnu muži, prípadne si ju partneri môžu rozdeliť. Podstatné je jediné: aby bola táto práca uznaná ako rovnocenná. Ak jeden partner zabezpečuje príjem a druhý vytvára zázemie, nejde o nerovnosť, ale o funkčné a rovnako hodnotné rozdelenie rolí.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
