Čo môže stáť v pozadí prejedania sa
reklama:
Existujú obdobia, niekedy len krátke úseky dňa, keď má človek pocit, že sa úplne zasekol.
Nedokáže sa do ničoho pustiť, pozornosť mu neustále uteká, nevie si sadnúť a sústrediť sa ani na chvíľu. Blúdi z miesta na miesto, skúša jednu vec, potom druhú, no nič ho neudrží. Pritom presne vie, že povinností má viac než dosť. Práve táto neschopnosť konať však jeho vnútorné napätie ešte zvyšuje. Text má pred očami, no písmená akoby nemali význam. Znie vám to povedome?
V takýchto chvíľach sa veľmi nenápadne stáva niečo zvláštne. Zrazu si uvedomíte, že pred vami ležia prázdne obaly od sladkostí, ktoré ste zjedli bez jediného vedomého rozhodnutia. Alebo zistíte, že koláč, ktorý ešte nedávno čakal v chladničke, je preč a váš žalúdok je ťažký a nepríjemne plný. Možno ste „len tak popri tom“ zjedli celé jedlo, ktoré malo byť pripravené pre ostatných.
Takéto situácie nie sú výnimočné. Objavujú sa vtedy, keď vnútorný stav človeka nie je úplne jasný ani jemu samotnému. Keď je rozdiel medzi tým, čo by sa malo robiť, a tým, čo naozaj chceme, príliš veľký. Navonok to môže vyzerať ako obyčajná lenivosť alebo odkladanie povinností, no príčina býva hlbšia.
V našom vnútri totiž môže existovať pocit, emócia alebo túžba, ktorá ešte nemá jasné kontúry. Možno sa nedostala do vedomia, alebo ju vedome odmietame, pretože sa nám zdá nevhodná, zbytočná či dokonca nesprávna. A tak zostáva potlačená, neviditeľná, no stále prítomná.
Tento neurčitý vnútorný nepokoj si často vysvetľujeme ako nudu či neochotu niečo robiť. Nechceme sa mu však úplne poddať, pretože v sebe nesie nepríjemný pocit, že niečo nie je v poriadku. A práve vtedy prichádza jedlo ako rýchla úľava. Najskôr malý kúsok, potom ďalší – a zrazu je z pár cukríkov celé balenie, z hrsťe orechov polovica kilogramu.
Jedlo v tejto situácii nefunguje len ako krátke rozptýlenie. Sladká chuť a fyzický pocit plnosti odvedú pozornosť od neistoty, no zároveň prinesú niečo ešte silnejšie – pocit viny. Ten je jasný, známy a zrozumiteľný. Spolu s ťažobou v žalúdku nás presunie z nejasného vnútorného chaosu do sveta, ktorý dôverne poznáme: sveta výčitiek, hanby a kritiky vlastného zlyhania. Neistota zmizne a my zrazu presne vieme, čo sa stalo a prečo.
Prejedanie sa v obdobiach psychickej neukotvenosti tak slúži ako ochranný mechanizmus. Chráni nás pred tým, aby sme si všimli niečo nové, niečo, čo by mohlo narušiť naše plány alebo zmeniť zaužívaný obraz o sebe a o svete.
Plný žalúdok prináša konkrétny, hmatateľný pocit stability. Emócie sa vyjasnia, objaví sa dočasné uspokojenie a telo vyšle jednoznačný signál: prestaň premýšľať a začni konať. A my poslúchame – ideme a niečo robíme.
To, čo sa však zatiaľ nedostalo na povrch, nezmizlo. Len sa stiahlo ešte hlbšie. Ukrylo sa pod vrstvami neprežitých pocitov, zakrytých papierikmi od sladkostí, zvyškami dezertov a omrvinkami z jedál zjedených bez skutočného uvedomenia. Zostáva tam a čaká. Na chvíľu, keď dostane priestor stať sa súčasťou vedomého, skutočne prežívaného života.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
