Depresia často vzniká tam, kde chýba láska
reklama:
Roky práce s ľuďmi ma naučili jednu zásadnú vec: bez ohľadu na vek, pohlavie, povahu či majetok všetci túžime po tom istom.
Každý človek – dobrý aj menej dobrý, mladý aj starší – potrebuje cítiť lásku. Chceme ju, dúfame v ňu, čakáme na ňu a veríme, že si ju zaslúžime.
Medzi mojimi klientmi je známe moje motto:
„Skutočným problémom nebýva depresia, ale nedostatok lásky.“
Prečo je to tak?
Láska začína u človeka samotného. Na prvé počutie to pôsobí ako fráza, ktorú sme čítali už tisíckrát. No keď sa na to pozrieme hlbšie, má to veľmi jednoduché vysvetlenie.
Pohľad z hľadiska ľudskej potreby
Každý z nás má základné potreby, bez ktorých by neprežil: jedlo, vodu, spánok, zdravé fungovanie tela. Keď človek neje alebo nespí, jeho telo kolabuje.
A úplne rovnako to funguje s láskou a prijatím.
Človek je bytosť, ktorá potrebuje kontakt a podporu. Izolácia a odmietanie pôsobia na psychiku rovnako nebezpečne ako nedostatok tekutín na telo.
A rovnako ako sa nikto nenaje za nás, zmieriť sa s vlastnou hodnotou a naučiť sa prijímať lásku za nás tiež nik nemôže. Najprv ju musíme nájsť v sebe – až potom ju vieme dávať ďalej.
Ako sa človek vyvíja
Naše „ja“ rastie v troch oblastiach: v tele, v emóciách a v myslení.
Ak čo i len jednu z týchto častí ignorujeme, rovnováha sa zosype. A vtedy začneme pokoj a istotu hľadať zvonka – často tam, kde to nie je bezpečné. Závislosti, toxické vzťahy či úniky sú iba dôsledkom toho, že vnútorný systém nefunguje.
Telo ako priestor pre dušu
Telo je domovom všetkého, čo vnútri prežívame. Aj keď dnes existujú celé odvetvia zamerané na fitness a zdravý životný štýl, má to jeden háčik – tonus znamená napätie. A napäté telo vytvára napätú myseľ.
Preto by sme si aspoň raz za deň mali všimnúť, čo naše telo chce. Nedá sa len využívať, tlačiť a preťažovať. Potrebuje aj odpočinok. Aspoň pár hodín týždenne mu treba dopriať relax, aby sa dokázalo zregenerovať.
Emócie – najkomplikovanejšia oblasť
Z tejto časti majú ľudia najväčší strach. Keď sa ich pýtam: „Čo cítite?“, často odpovedajú tým, čo si myslia. No myšlienky nie sú pocity a nemôžu ich nahradiť.
Emócie tu s nami jednoducho sú. Môžeme ich potláčať alebo predstierať, že neexistujú, ale nezmiznú. Príroda nerobí rozdiel medzi „dobrými“ a „zlými“ pocitmi – tie vytvára až spoločnosť.
Dnešná móda hlása, aby sme boli stále pozitívni. Ale to nie je realistické ani zdravé.
Najdôležitejšie je byť pravdivý sám k sebe.
Hnev, smútok, strach, sklamanie – všetky tieto pocity majú svoje miesto. Bez nich je život zredukovaný a prázdny.
To, čo potrebujeme, je úprimnosť:
— „Som nahnevaný.“
— „Prečo?“
— „Lebo sa bojím.“
— „A čoho?“
— „Že prídem o prácu.“
— „A čo sa stane potom?“ …
Takto sa postupne dostaneme k myšlienkam. A práve tie sú jediná vec v našom vnútornom svete, ktorú dokážeme vedome ovplyvniť. No kontrolovať ich je náročné – sú neviditeľné a často nás zavedú na scestie. Obzvlášť vtedy, keď človek nemá cieľ alebo keď mu cieľ prerastie cez hlavu a zatieni celý život.
Preto aspoň raz za týždeň stojí za to položiť si niekoľko otázok:
- Prečo tu som?
- Ako žijem?
- Kto ma obklopuje?
- Čo môžem spraviť ja sám, aby bol môj život lepší?
Lebo nikto iný to za nás neurobí.
Želám každému, aby našiel vo svojom živote lásku a radosť – najmä tú, ktorá začína vo vlastnom vnútri.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
