Detská obezita: rozšírené mýty, ktorým by sme mali konečne prestať veriť
        Mnohí rodičia pri pohľade na svoje dieťa s úsmevom skonštatujú, že je „len trošku bacuľaté“ a že z toho časom vyrastie.
Lenže tento často opakovaný argument neobstojí. Detská obezita sa vo väčšine prípadov sama nestratí – práve naopak, s pribúdajúcim vekom sa zvykne ešte zhoršovať. A práve rodičia hrajú kľúčovú úlohu v tom, či sa podarí tomuto problému predísť.
Kedysi sme sa čudovali Američanom. Dnes sa musíme pozrieť do vlastného zrkadla
Ešte nie tak dávno sme si pri cestách do zahraničia všímali, aké vysoké percento obéznych detí žije napríklad v USA či Austrálii. S povzdychom sme si hovorili, že za to môžu fast foody, hamburgery a litre koly. Lenže tie časy, keď sme sa na obezitu pozerali z diaľky, sú preč – rovnaký trend sa už týka aj našich detí.
Podľa odborných odhadov má asi desatina detí na Slovensku problémy s obezitou, pričom najväčší nárast výskytu sa objavuje medzi piatym a deviatym rokom života – teda v období, keď by mali mať najviac energie. Riešením nie je žiadna „zázračná diéta“, ale rovnováha medzi zdravým jedlom a pohybom.
Jedlo už riešime. Pohyb ešte nie.
V otázke stravovania sa mnohí rodičia za posledné roky výrazne posunuli. Deti jedia viac ovocia, zeleniny a menej sladkostí než kedysi. Kde však stále zaostávame, je každodenný pohyb. Deti trávia väčšinu dňa sedením – v škole, pri úlohách či pri obrazovkách.
Kedy hrozí najväčšie riziko
Odborníci upozorňujú na dve obdobia, ktoré bývajú k nárastu hmotnosti najcitlivejšie.
- Začiatok školskej dochádzky – z aktívnej škôlkarskej hry sa stáva sedavý režim v lavici.
 - Puberta – okrem hormonálnych zmien prichádza aj strata záujmu o pohyb a väčšia záťaž zo školy.
 
Práve tieto fázy sú rozhodujúce. Ak si dieťa už od útleho veku osvojí, že pohyb je prirodzenou súčasťou dňa, nebude musieť v dospelosti riešiť následky nadváhy.
Pohyb nie je len o športe
Podľa údajov Štátneho zdravotného ústavu z roku 2016 trpelo obezitou približne 10 % detí, pričom najvýraznejší nárast sa týkal vekovej kategórie 5 – 9 rokov. Z týchto čísiel jasne vyplýva, že každý druh pohybu má zmysel – no najväčší efekt prináša pravidelnosť a systematickosť.
Rozlišujeme dva typy aktivít:
- Prirodzený pohyb – spontánna hra, behanie po dvore, prechádzky, bicyklovanie či pobyt v prírode.
 - Riadený pohyb – tréningy, krúžky či cvičenia s odborným vedením, ktoré majú svoj systém a rozvíjajú koordináciu aj vytrvalosť.
 
Obe formy sa navzájom dopĺňajú – kým tá prvá pomáha deťom udržať radosť z pohybu, druhá dáva ich vývoju štruktúru a smer.
Pohyb posilňuje aj psychiku
Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, majú lepšiu rovnováhu, rýchlejšie reflexy a menej úrazov, pretože sa vedia „udržať na nohách“ aj v krízových situáciách. Navyše pohyb stimuluje mozog – deti sú sústredenejšie, bystrejšie a sebavedomejšie.
Šport má aj silný sociálny rozmer. Deti si pri ňom nachádzajú kamarátov, učia sa tímovej práci, rešpektu k druhým a fair play. To všetko sú hodnoty, ktoré im zostávajú aj mimo športoviska – v škole, doma či v budúcom zamestnaní.
Zdravé návyky začínajú doma
Najväčšiu moc nad tým, ako sa dieťa naučí hýbať, majú rodičia. Ak s nimi trávia čas vonku, idú na prechádzku, výlet alebo si len spolu zahráme loptu, vysielajú jasný signál: pohyb je bežná a príjemná súčasť života. A to je najúčinnejšia prevencia nielen proti obezite, ale aj proti sedavému spôsobu života, ktorý trápi čoraz viac detí.































