
Hudba ako liek: od boja s infekciami po úľavu pri astme

Už dávnejšie vedci upozornili, že niektoré tóny a frekvencie môžu v ľudskom tele spustiť veľmi silné reakcie. Platí to najmä pre interval 7 až 12 hertzov, ktorý sa občas objavuje aj v rockovej hudbe. Ide o frekvenciu, na ktorú mozog reaguje mimoriadne citlivo – a nie vždy pozitívne.
Mozgová aktivita sa prejavuje rôznymi typmi vĺn, pričom každý druh má svoju vlastnú rýchlosť. Pre tento jav je kľúčový tzv. alfa rytmus – vlnenie medzi 7,5 a 12 hertzami. Tento rozsah súvisí s prechodom od pokojného stavu k vzrušeniu a je zároveň napojený na vestibulárny systém, ktorý v tele funguje ako signalizácia ohrozenia. Keď hudba zasiahne práve túto frekvenciu, môže sa mozog ocitnúť „v konflikte“. Následkom býva od obyčajnej bolesti hlavy až po epileptický záchvat.
Tri tváre hudobného pôsobenia
Hudba má schopnosť meniť náladu, podporiť koncentráciu, povzbudiť alebo uvoľniť. Jej účinky sa zvyknú deliť do troch základných skupín:
-
Na uvoľnenie – nesie jemnú, optimistickú atmosféru. Typické je, že skladba končí jemnejším tónom a slabšou hlasitosťou. V tejto roli vyniká napríklad moderný japonský saxofón.
-
Na povzbudenie – tóny postupne naberajú na sile a rytmus je vzrušujúci. Klasickým príkladom sú Čajkovského Jaro či Ravelovo Bolero.
-
Na posilnenie odhodlania – patria sem pochodové, hymnické a bojové piesne, ktoré kedysi sprevádzali vojakov na cestu do bitky.
Hudobné kombinácie zvolené správnym spôsobom môžu človeku doslova prinavrátiť energiu a vitalitu.
Melódia ako súčasť terapie
Predstavme si pacienta v polospánku po silných sedatívach. Ak mu pustíme skladbu s aktivizujúcim charakterom, jej frekvencie môžu vyvolať emocionálnu odozvu, ktorá pomôže mozgu „zotaviť sa“ z útlmu. Takto zostáva činnosť nervovej sústavy stabilná a bez nadmerného vyburcovania. Podobným princípom sa riadia aj uspávanky – začínajú jemným podnetom a končia upokojením.
Relaxačné melódie sa dajú využiť aj na stabilizovanie psychiky. Rovnako ako lieky však musia byť „predpísané“ a vybrané odborníkom, aby mali želaný účinok.
Hudobné frekvencie a vnútorné orgány
Výskumy ukázali, že určité tóny majú rezonančnú frekvenciu, ktorá sa zhoduje s konkrétnymi orgánmi v tele. Pri posudzovaní tohto vplyvu treba rátať aj s výškou človeka – rozdiel 50 či 60 centimetrov môže znamenať, že rovnaký tón bude každý vnímať inak.
Zaujímavým príkladom sú skladby v tónine D dur alebo D mol. Tie sa spájajú s priaznivým účinkom na dýchacie cesty a rôzne bronchálne ťažkosti. Preto, ak sa objavia prvé príznaky chrípky alebo angíny, namiesto okamžitého siahnutia po antibiotikách by sme mohli skúsiť aj „hudobný recept“ – napríklad Mozartovo Requiem (D mol) či Beethovenovu Devätú symfóniu (D dur).