Žena
Články
Magazín
Imelo: Zimný talizman, ktorý do domu prináša pokoj aj malé tajomstvá prírody

Imelo: Zimný talizman, ktorý do domu prináša pokoj aj malé tajomstvá prírody

reklama:

Imelo je jednou z mála rastlín, ktoré dokážu v zime pôsobiť takmer slávnostne.

Keď vonku všetko stíchne a väčšina rastlín odpočíva, ono zostáva svieže, zelené a posiate bielymi bobuľkami. Aj preto sa stalo symbolom Vianoc a ochrancom domácnosti. No zároveň ide o rastlinu, ktorej sila má dve strany – dokáže pomôcť, ale pri neopatrnosti vie uškodiť.

Rastlina, ktorá prežila temné mesiace roka

Naši dávni predkovia si všimli, že imelo dokáže bez problémov prežiť mráz aj najkratšie dni v roku. Vnímali ho ako znamenie, že v prírode existuje sila, ktorá neupadá ani v najtemnejšom období. Keď ubúdalo svetla a ľudia mali prirodzenú potrebu cítiť istotu, nosili si jeho vetvičky do príbytkov – ako keby v nich bolo ukryté svetlo, ktoré im chýbalo vonku.

Od druidov po Slovanov: Imelo sprevádzalo rituály celých kultúr

Dávno predtým, než sa vianočné sviatky stali kresťanským symbolom, ľudia oslavovali návrat slnka počas zimného slnovratu. A imelo bolo jeho tradičnou súčasťou.

Keltskí druidi ho vraj rezali zlatým srpom, aby nestratilo svoju silu.
Slovania v ňom videli ochrancu pred zlými energiami a zavesovali ho nad dvere, do stajní i nad postele detí.
Germánske kmene ho považovali za spojnicu medzi božským svetom a tým naším.

Keď Európu postupne ovládlo kresťanstvo, staré legendy sa premenili na nové príbehy. Jedna z nich hovorí, že imelo bolo kedysi stromom, z ktorého mal vzniknúť Ježišov kríž. Zo žiaľu vraj zoschlo na malý krík – a jeho úlohou sa stalo prinášať ľuďom šťastie.

Pravdivosť týchto legiend dnes neriešime, no je jasné, že imelo si svoju symboliku udržalo len preto, že ľuďom jednoducho dávalo pocit ochrany.

Darované imelo má najväčšiu silu a jeho miesto je vysoko

Tradične by imelo nemal človek kupovať sám pre seba. Malo by byť darom, pretože práve darovanie vyjadruje prianie šťastia a dobrých vzťahov. Počet bobuliek na vetvičke sa považoval za znamenie toho, koľko šťastia do domu prinesie.

A kam s ním?
Najvyššie, ako sa dá – pod strop, nad jedálenský stôl, k dverám alebo do stredu miestnosti. Vianočné imelo má pripomínať svoj skutočný domov: koruny stromov. Položené v miske či vo váze vraj svoju silu stráca.

Bozk pod imelom: romantika stará stovky rokov

Hoci dnes pôsobí bozkávanie pod imelom ako milá tradícia, jeho korene siahajú hlboko do histórie Anglicka. Podľa starého zvyku mal každý bozk „odtrhnúť“ jednu bobuľku. Tá posledná musela zostať – symbolizovala trvajúcu lásku a súdržnosť.

Možno už dávno neveríme na čary, ale bozk pod imelom má dodnes zvláštnu schopnosť vytvoriť chvíľu, ktorá sa pamätá.

Imelo v skutočnosti: liek aj jed v jednom balení

Pravda o imele je jednoduchá: áno, môže byť jedovaté.
Listy a vetvičky obsahujú látky, ktoré môžu vyvolať bolesti brucha, zvracanie či kŕče, a preto by imelo nemalo byť v dosahu malých detí. Bobuľky zvyčajne nepredstavujú problém, pokiaľ by ich dieťa nezjedlo veľké množstvo.

Dobrou správou je, že sušenie toxickosť znižuje. A ozdobné farby, ktorými sa imelo často dozdobuje, nie sú nebezpečné.

Zároveň však ide o rastlinu, ktorá zohráva dôležitú úlohu vo farmácii.
Podieľa sa na liečbe problémov s krvným tlakom, podporuje imunitu a dokonca sa skúma aj v spojitosti s liečbou rakoviny. V domácich podmienkach si však z imela odvar nepripravíme – to už je doména medicíny, nie tradícií.

Rituál, ktorý sa opakuje každý rok

V mnohých domácnostiach imelo visí až do ďalších Vianoc. Jeho úlohou je chrániť priestor počas celého roka. Keď príde nový december, stará vetvička sa zvesí a nahradí čerstvou. Tým sa uzavrie a znovu otvorí jeden jednoduchý cyklus – rovnaký, aký sa opakuje už celé generácie.