Žena
Články
Magazín
Infarkt nehrozí len zo stresu a fajčenia. Týchto päť faktorov ohrozuje srdce častejšie, než si myslíte

Infarkt nehrozí len zo stresu a fajčenia. Týchto päť faktorov ohrozuje srdce častejšie, než si myslíte

reklama:

Srdcový infarkt už dávno nie je problémom výlučne starších ľudí.

Čoraz častejšie zasahuje aj ľudí v strednom veku, ktorí sa považujú za relatívne zdravých. Väčšina z nás pozná klasické riziká – vysoký tlak, cholesterol, fajčenie, nadváhu či nedostatok pohybu. Menej sa však hovorí o faktoroch, ktoré na prvý pohľad nepôsobia nebezpečne, no pre srdce môžu predstavovať vážnu záťaž.

Aj keď počet infarktov v posledných rokoch klesol, ochorenia srdca a ciev naďalej patria medzi najčastejšie príčiny úmrtí. Prevencia v podobe zdravého životného štýlu je dôležitá, no nie vždy stačí. Významnú úlohu zohrávajú aj genetické predispozície, psychický stav a prostredie, v ktorom žijeme.

1. Emočné extrémy ako spúšťač kolapsu

Silné emócie dokážu so srdcom urobiť viac, než si väčšina ľudí uvedomuje. Prudké záchvaty hnevu, nekontrolovaný výbuch zlosti či extrémna agresivita výrazne zvyšujú riziko infarktu už v priebehu niekoľkých hodín. Ohrození sú najmä ľudia, ktorí reagujú emočne prudko – kričia, napínajú celé telo alebo sa správajú agresívne.

Nebezpečný však nie je len hnev. Rovnako rizikový môže byť aj hlboký smútok, najmä po strate blízkej osoby. V období krátko po takejto udalosti sa u niektorých ľudí objavujú skutočné srdcové komplikácie, ktoré sa nesmú podceňovať ani zamieňať s „bežným“ psychickým vyčerpaním. Podobne pôsobí aj náhla a intenzívna úzkosť – v tomto prípade môže riziko infarktu prudko vzrásť v priebehu veľmi krátkeho času.

Dôvod je čisto biologický: telo reaguje na silné emócie stresovou reakciou. Zrýchli sa tep, zvýši tlak, krv je zrážanlivejšia a cievy sa zužujú. Ak sú už poškodené, môže dôjsť ku kritickej situácii.

2. Keď pohyb škodí viac než pomáha

Pravidelná fyzická aktivita je pre srdce nevyhnutná. Problém však nastáva vtedy, keď sa človek bez prípravy pustí do náhlej a extrémnej námahy. Typickým príkladom je odhŕňanie snehu – studený vzduch v kombinácii s intenzívnym fyzickým výkonom môže byť pre srdce doslova šokom, najmä u ľudí, ktorí nie sú zvyknutí na záťaž.

Podobne môže srdce zaťažiť aj pohlavný styk. U niektorých mužov v strednom veku sa ukázalo, že počas sexu dochádza k dočasnému zvýšeniu rizika infarktu. Nejde o dôvod na obavy ani obmedzovanie intimity, no ľudia s ochoreniami srdca by mali byť opatrní a prípadné ťažkosti konzultovať s odborníkom.

3. Zápaly v ústach ako tichý nepriateľ

Zdravie ústnej dutiny má omnoho širší dosah, než sa kedysi predpokladalo. Neliečené zápaly zubov, problémy s ďasnami či parodontóza môžu výrazne zvýšiť riziko srdcových ochorení. Baktérie z úst sa totiž krvou šíria do celého tela a môžu poškodzovať cievy, srdcové chlopne či iné orgány.

Takéto chronické zápaly zvyšujú pravdepodobnosť nielen infarktu, ale aj mozgovej príhody. Pravidelná starostlivosť o zuby preto nie je len otázkou estetiky, ale aj prevencie vážnych zdravotných problémov.

4. Dlhodobý hluk a znečistenie

Život v blízkosti rušných ciest a hlučných oblastí má na organizmus výrazný vplyv. Neustály hluk pôsobí ako stresový faktor, ktorý zvyšuje krvný tlak, podporuje tvorbu stresových hormónov a narúša kvalitný spánok. To všetko postupne oslabuje srdce a cievy.

S hlučným prostredím často súvisí aj zhoršená kvalita ovzdušia. Znečistený vzduch môže zhoršiť existujúce srdcové ochorenia a v niektorých prípadoch prispieť k vzniku infarktu alebo mozgovej mŕtvice.

5. Negatívne myslenie a depresia

Psychika má na srdce väčší vplyv, než si mnohí pripúšťajú. Ukázalo sa, že optimisticky naladení ľudia majú nižšie riziko kardiovaskulárnych ochorení. Po prekonanom infarkte sa navyše častejšie snažia zmeniť životný štýl – prestanú fajčiť, lepšie sa stravujú a dbajú na pohyb.

Naopak, dlhodobý pesimizmus spojený s príznakmi depresie zvyšuje riziko ďalších vážnych srdcových príhod vrátane opakovaného infarktu. Starostlivosť o duševné zdravie je preto rovnako dôležitá ako kontrola tlaku či cholesterolu.