You are using an outdated browser, you may experiece issues. Please upgrade your browser to improve your experience.

Je trestanie dieťaťa skutočne účinná výchovná stratégia?

reklama:
Rodičia, ktorí robia týchto 7 jednoduchých chýb, často vychovávajú narcistické deti. Ako sa im vyhnúť?
Rodičia, ktorí robia týchto 7 jednoduchých chýb, často vychovávajú narcistické deti. Ako sa im vyhnúť? Foto: depositphotos.com

Jednou z metód výchovy, ktorá sa v minulosti často využívala, bolo trestanie dieťaťa prostredníctvom jeho krátkodobej izolácie, kde doba strávená v „kúte“ zodpovedala veku dieťaťa. Tento prístup bol v minulosti široko rozšírený a propagovaný, no je naozaj takýto prístup efektívny a prospešný pre vývoj dieťaťa? Poďme sa na túto tému pozrieť podrobnejšie a preskúmať, aké následky môže mať takýto spôsob trestu.

Metóda „time-out“

Metóda, ktorá je často označovaná ako „time-out“, sa stala populárnou najmä vďaka televíznemu programu Supernanny, kde vychovávateľka Jo Frost používala tento prístup na upokojenie detí počas ich problémového správania. Základná myšlienka je veľmi jednoduchá: dieťa sa izoluje a nechá sa „premyslieť“ o svojom správaní. Aj keď tento prístup zanechal pozitívny dojem v médiách, odborníci na výchovu a psychológovia začali upozorňovať na negatívne dopady tejto metódy.

Odborný pohľad na „time-out“

Psychológovia varujú, že tresty založené na izolácii môžu mať pre deti dlhodobé škodlivé účinky. Hoci sa táto metóda môže na prvý pohľad javiť ako rýchle a jednoduché riešenie, výskumy naznačujú, že:

  • Keď je dieťa zahltené silnými emóciami, ako je strach alebo hnev, nie je schopné reflektovať nad svojím správaním.
  • Izolácia môže u dieťaťa vyvolať pocity osamelosti, hanby a menejcennosti.
  • Namiesto pochopenia toho, čo bolo zlé, sa dieťa zameriava na to, ako sa vyhnúť trestu, čo často vedie k klamstvám alebo falošným výhovorkám.

Kde je výchovný cieľ? Trest alebo učenie?

Cieľom výchovy by malo byť naučiť dieťa, ako riešiť svoje emócie a konflikty, a nie len ho trestať za jeho správanie. Ak dieťa posadíme do kúta, neposkytujeme mu žiadne nástroje na to, aby sa naučilo reagovať inak. Dôsledky môžu byť veľmi negatívne:

  • Pasívna agresia: Dieťa sa môže naučiť skrývať svoje pocity, namiesto toho, aby ich vyjadrovalo zdravým spôsobom.
  • Pokles sebaúcty: Izolácia môže dieťaťu naznačiť, že nie je dostatočne hodnotné na to, aby dostalo pozornosť.
  • Strach z chýb: Tento strach môže viesť k perfekcionizmu, alebo naopak, k úplnému uzatvoreniu sa pred chybami.

Čo môže fungovať lepšie?

Existujú alternatívy, ktoré môžu dieťaťu pomôcť lepšie pochopiť svoje správanie a zároveň mu ukázať, ako ho zlepšiť:

  • Rozhovory po upokojení: Po tom, čo sa dieťa upokojí, je dobré s ním prediskutovať, čo sa stalo, a vysvetliť, prečo jeho správanie nebolo v poriadku. Pomôže to dieťaťu pochopiť, čo mohlo urobiť inak.
  • Učenie vyjadrovania emócií: Dôležité je naučiť dieťa spôsoby, ako vyjadriť hnev alebo frustráciu bez toho, aby to vyústilo do kriku alebo agresie.
  • Nastavovanie hraníc s rešpektom: Kým je dôležité nastaviť jasné pravidlá, malo by to byť spôsobom, ktorý podporuje spoluprácu, a nie strach.

Záver: Výchova postavená na empatii, nie na strachu

Rodičovstvo nie je o demonštrovaní moci, ale o vytváraní vzťahu založeného na dôvere a porozumení. „Time-out“ môže vyzerať ako jednoduché a efektívne riešenie problémov, ale z dlhodobého hľadiska môže mať negatívny dopad na dieťa. Ak chceme vychovať sebavedomé, empatické a zodpovedné dieťa, musíme byť ochotní investovať čas a trpezlivosť do rozvoja jeho emocionálnych a sociálnych schopností.

reklama:

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčané

Monika Rybárová
Autor Dátum 4. januára 2025

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zena.sita.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.