
Keď chýba rodičovská láska: ako sa jej nedostatok zapisuje do dospelého života

Niekedy je následky vidieť okamžite, inokedy sú skryté a prejavia sa až po rokoch. Nedostatok rodičovskej lásky patrí práve medzi tie veci, ktoré sa ťažko dokazujú – nejde o niečo hmotné. Hračku môžete zobrať do ruky a odhadnúť jej hodnotu, ale teplo rodičovského objatia sa nedá zmerať. Napriek tomu rozhoduje o tom, aký vzťah si dieťa vytvorí k svetu aj k sebe samému.
Čo sa deje v detstve
-
V najútlejšom veku prináša absencia lásky pocit, že svet nie je bezpečné miesto.
-
U predškolákov sa to často mení na prílišnú závislosť od dospelých a neschopnosť rozhodovať sa samostatne.
-
Školáci môžu trpieť komplexmi menejcennosti, strácať záujem o učenie či bežné povinnosti.
-
V puberte sa objavujú krízy identity, problémy so sebaobrazom a pocit nepochopenia.
Výsledkom býva vnútorná osamelosť a pocit izolácie – aj keď je dieťa obklopené ľuďmi.
Láska má rôzne podoby
Väčšina rodičov svoje deti miluje. Rozdiel je v tom, ako túto lásku prejavujú. Prehnaná kontrola, neustále napomínanie alebo hyperochrana môžu mať opačný účinok, než rodič zamýšľa. Dieťa síce vie, že rodič „niečo“ cíti, ale nevie to prijať. V jeho vnútri tak vzniká prázdne miesto.
A práve to býva často zapĺňané náhradami – videohry, sociálne siete, jedlo či iné úniky, ktoré krátkodobo prinášajú úľavu, ale dlhodobo vedú k závislostiam.
Ako sa formuje vzťah k sebe
Rodičovský prístup vytvára dieťaťu vzor, podľa ktorého neskôr pristupuje samo k sebe. Ak sa mu lásky nedostáva v prijateľnej forme, môže sa učiť pochybovať o vlastnej hodnote, odmietať svoje potreby a žiť s pocitom viny.
Dieťa, ktoré stratí vieru v rodičovskú oporu, sa často uzavrie. Túži po blízkosti, ale zároveň sa bojí zranenia. V dospelosti to vedie k nezdravým vzťahom, pretože človek radšej prijme akúkoľvek formu pozornosti, len aby neostal sám.
Dlhodobé dôsledky
Nedostatok lásky môže vyvolať:
-
hnev a vzdor
-
pretrvávajúcu depresiu
-
ťažkosti pri nadväzovaní dôverných vzťahov
-
vnútornú neistotu a obavy
A hoci minulosť už nezmeníme, pochopenie týchto súvislostí je prvým krokom k uzdraveniu.
Čo s tým v dospelosti
To, čo dieťa nedostalo kedysi, už dnes nedoženie. Pomoc však existuje – v prítomnosti. Dôležité je uvedomiť si, čím prázdne miesto nahrádzate teraz: jedlom, prácou, alkoholom či inou závislosťou. Pomôže aj reflexia: ako o sebe premýšľate, čo si odopierate, v čom ste k sebe príliš prísni.
Niektoré veci dokáže človek zmeniť sám, pri iných je potrebné obrátiť sa na odborníka. Knihy či články môžu inšpirovať, ale skutočnú zmenu prináša až živá terapia – bezpečný priestor, kde sa človek učí porozumieť sebe a prijať vlastnú hodnotu.