Keď kĺby vydávajú zvuky: nevinný jav alebo prvý náznak problémov?
Občasné prasknutie v kolene pri vstávaní, lupnutie v prstoch pri natiahnutí či zvuk z ramena po dlhom sedení – pre mnohých bežná súčasť dňa.
Kým niekto nad tým mávne rukou, inému to naháňa strach. Znamená to, že sa s kĺbmi deje niečo zlé? Odpoveď nie je jednoznačná. Niekedy ide len o fyzikálny jav, inokedy môže ísť o prvý varovný signál ochorenia, napríklad artrózy.
Prečo vlastne kĺby „praskajú“?
Zvuky, ktoré pri pohybe počujeme, nemajú nič spoločné s tým, že by sa o seba šúchali kosti. Vo väčšine prípadov ide o reakciu prostredia vo vnútri kĺbu. Kĺbna dutina je vyplnená tekutinou, ktorá zabezpečuje hladký pohyb. Keď zmeníme polohu alebo urobíme rýchlejší pohyb, mení sa tlak v tejto tekutine a vznikajú drobné plynové bublinky, ktoré pri uvoľnení vydajú typický zvuk.
Nie vždy však ide len o tekutinu. Zvuk môže vzniknúť aj tým, že šľacha pri pohybe preskočí cez malý kostný výbežok a po návrate späť „cvakne“. Hoci to znie dramaticky, vo väčšine prípadov ide o úplne neškodný jav.
Prečo sa s tým stretávame už v mladosti?
Mnohí majú pocit, že praskanie kĺbov patrí len k starobe, no realita je iná. Už deti a tínedžeri zažívajú lúpanie v kolenách či členkoch, napríklad počas telesnej výchovy. Kĺby jednoducho reagujú na zaťaženie, rast a zmeny v pohybe tela.
To, že sa ozývajú, ešte automaticky neznamená chorobu. Skôr ide o signál, že sa telo prispôsobuje pohybu a tlaku, ktorému je vystavené.
Praskanie prstov: zlozvyk alebo neškodná úľava?
Mýtus, že praskaním prstov si spôsobíme artritídu, sa medzi ľuďmi drží už celé generácie. Pravda je, že samotné praskanie artrózu nespôsobuje. To však neznamená, že je úplne bez následkov.
Odborníci upozorňujú, že nadmerné a časté „uvoľňovanie“ kĺbov týmto spôsobom môže viesť k nadmernému natiahnutiu väzov. Výsledkom môže byť kĺb, ktorý je až príliš pohyblivý a nestabilný – tzv. hypermobilný. Takýto kĺb je náchylnejší na blokády, preskakovanie či bolesti.
Ak teda denne niekoľkokrát „krútite“ krkom alebo chrbtom, možno si krátkodobo uľavíte, ale dlhodobo si koledujete o problém.
Kedy zvuk signalizuje problém?
Rozhodujúce nie je to, ako hlasno kĺb praskne, ale čo sa deje okolo toho. Pokiaľ zvuk nie je sprevádzaný bolesťou, opuchom ani obmedzením pohybu, zvyčajne nejde o nič vážne.
Pozornosť by ste mali spozornieť vtedy, ak sa pridruží:
- bolesť,
- opuch,
- začervenanie,
- alebo citeľná strata pohyblivosti.
Náhla ostrá bolesť môže znamenať poškodenie väzu či menisku, zatiaľ čo dlhodobá tupá bolesť býva typická pre opotrebovanie kĺbu. Zvlášť podozrivá je ranná stuhnutosť, ktorá trvá viac než hodinu – to už môže poukazovať na zápalové ochorenie, vrátane artritídy.
Ako sedavý život ničí naše kĺby
Dnešná doba nás núti tráviť hodiny v jednej polohe – za počítačom, v aute či pred televízorom. Kĺby na to reagujú veľmi citlivo. Príkladom je rameno, ktoré začne praskať nie kvôli úrazu, ale kvôli jednostrannému preťaženiu, napríklad pri práci s myšou alebo pri zlej polohe tela.
Dlhodobé sedenie vedie k skracovaniu svalov, zmenám napätia v tele a preťažovaniu určitých častí pohybového aparátu. Kĺby tak doslova „protestujú“ zvukmi, ktoré vydávajú. Ak tento signál ignorujeme, môžu sa vytvoriť preťažené miesta a bolestivé zápalové vačky.
Niekedy pritom stačí málo – upraviť výšku stoličky, monitor, častejšie sa postaviť alebo zaradiť jednoduché cviky.
Čo môžeme pre kĺby urobiť každý deň?
Dobrou správou je, že zdravie kĺbov do veľkej miery ovplyvňujeme sami.
Hýbte sa, ale rozumne
Pravidelný pohyb podporuje výživu chrupaviek a tvorbu kĺbovej tekutiny. Najvhodnejšie sú aktivity, ktoré nezaťažujú kĺby nárazovo – napríklad chôdza, plávanie či bicyklovanie. Silový tréning má tiež zmysel, pretože spevňuje svaly, ktoré kĺby chránia.
Doprajte telu správne živiny
Kĺby potrebujú stavebné látky aj ochranu pred zápalom. Prospešné sú najmä kolagén, omega-3 mastné kyseliny, vápnik, horčík a vitamín C. Existujú aj doplnky výživy s obsahom glukozamínu či chondroitínu, no ich užívanie je vhodné konzultovať s odborníkom.
Nezabúdajte piť
Bez dostatku tekutín kĺbna výživa nefunguje správne. Ak telu chýba voda, kĺby sa „lepia“, horšie sa pohybujú a môžu viac drhnúť.
































