Žena
Články
Magazín
Keď práca ubližuje: ako toxické pracovné prostredie rozkladá psychiku aj telo

Keď práca ubližuje: ako toxické pracovné prostredie rozkladá psychiku aj telo

reklama:

Do zamestnania nechodíme len „odrobiť si svoje“.

Denne tam nechávame energiu, čas aj emócie. Ak je pracovné prostredie zdravé, dokáže človeka motivovať a posúvať vpred. Ak je však plné napätia, manipulácie či nepriateľskej atmosféry, môže sa postupne stať zdrojom vážnych psychických aj fyzických ťažkostí. Zotrvať v ňom príliš dlho sa nemusí vyplatiť.

Stres, ktorý sa nevybije, ale hromadí

Toxické pracovisko sa nemusí prejavovať otvoreným konfliktom. Niekedy ide o nenápadnejšie veci – neustálu kritiku, nespravodlivé zaobchádzanie, preťažovanie úlohami, nejasné vedenie či pasívne agresívnu komunikáciu. Takéto prostredie vytvára dlhodobý psychický tlak.

Organizmus naň reaguje zvýšenou produkciou stresových hormónov. Ak stres trvá krátko, telo si s ním poradí. Problém nastáva, keď sa napätie stane každodennou realitou. Vtedy sa zhoršuje spánok, oslabuje imunita, pribúda vyčerpanie a z dlhodobého hľadiska rastie riziko rôznych ochorení.

Neustála pohotovosť mozgu

Predstavte si, že vstupujete do kancelárie a už pri dverách cítite tlak. Kolega vás ignoruje, nadriadený reaguje podráždene, atmosféra je hustá. Mozog v takomto prostredí prepína do režimu „boj alebo útek“. Začne sa vyplavovať kortizol a adrenalín – hormóny, ktoré nám pomáhajú prežiť nebezpečenstvo.

Lenže tu nejde o krátky únik pred hrozbou. „Hrozba“ sedí oproti vám každý deň. Nervový systém preto nemá šancu oddychovať. Výsledkom môže byť slabšia koncentrácia, zabúdanie, podráždenosť či pocit, že strácate vlastnú istotu. Nie je to slabosť – je to dôsledok preťaženia.

Odborníčka na duševnú pohodu Jessica Cording upozorňuje, že ľudia v takomto prostredí často nadobúdajú presvedčenie, že nie sú dosť schopní. Objavuje sa strach z pracovných stretnutí, napätie pred poradami, vnútorný nepokoj alebo problémy so spánkom.

Spomína aj jav známy ako fawning response. Ide o správanie, pri ktorom sa človek snaží vyhovieť všetkým navôkol, len aby predišiel konfliktu. Preberá cudzie povinnosti, ospravedlňuje chyby iných a nedokáže si obhájiť vlastné hranice. Túžba po prijatí tak postupne prerastá do sebazapierania.

Keď sa podkopáva sebavedomie

Dlhodobé vystavenie kritike, neistote či manipulácii môže zmeniť spôsob, akým o sebe premýšľame. V mysli sa začne formovať pochybnosť: „Možno je problém vo mne.“ Takýto vzorec myslenia oslabuje sebadôveru a vytvára živnú pôdu pre úzkosti, chronické napätie či depresívne stavy.

Pracovné prostredie má pritom na duševné zdravie zásadný vplyv. Odborníci z World Health Organization upozorňujú, že podmienky, v ktorých pracujeme, môžu psychiku výrazne podporiť – alebo ju oslabiť. Podľa American Psychological Association platí, že čím nepriateľskejšia pracovná klíma, tým vyššia pravdepodobnosť vyčerpania, úzkostných stavov a straty radosti. A negatívne emócie si často nosíme domov – aj keď sa pracovný deň oficiálne skončil.

Telo ako zrkadlo psychiky

Psychická záťaž sa nezastaví v hlave. Rýchlo sa premieta do fyzických prejavov. Úzkosť môže vyvolať búšenie srdca, tlak na hrudi či tráviace ťažkosti vrátane syndrómu dráždivého čreva. Chronický stres zvyšuje krvný tlak, narúša hladinu cukru v krvi a podporuje zápalové procesy.

Dlhodobé napätie sa často prejaví aj bolesťami chrbta, krku a ramien. Častejšie sa objavujú migrény či celková únava. K tomu sa pridáva neustále prehrávanie pracovných situácií v mysli – aj večer alebo počas víkendu. Mozog nedostáva priestor na regeneráciu.

Straty, ktoré si neuvedomujeme

Toxické pracovisko nezasahuje iba zdravie. Môže ovplyvniť aj pracovný výkon – častejšie absencie, pokles produktivity či strata motivácie. Negatívny dopad má aj na osobné vzťahy, pretože dlhodobo vyčerpaný človek nemá dostatok energie pre partnera, rodinu ani priateľov. A výrazne utrpí aj vlastné sebavedomie.

Zotrvať v takomto prostredí „za každú cenu“ sa preto nemusí vyplatiť. Cena, ktorú zaplatíme, môže byť vyššia než obavy zo zmeny zamestnania – a to najmä z pohľadu zdravia.

Prvé kroky k ochrane seba

Ak sa v podobnej situácii spoznávate, môžete začať malými krokmi:

Nastavte si jasné hranice – napríklad neodpovedať na pracovné správy po určitej hodine.
Zaznamenávajte si konkrétne situácie, aby ste si udržali jasný pohľad na realitu.
Hovorte o svojich skúsenostiach s niekým, kto vás bude brať vážne a nebude ich zľahčovať.
Starajte sa o základné potreby – kvalitný spánok, pohyb a pravidelnú stravu.

A ak sa napriek snahe nič nemení? Odchod nemusí znamenať prehru. Niekedy je to spôsob, ako si chrániť vlastné zdravie a dôstojnosť.

Toxické pracovné prostredie nie je len nepríjemná etapa. Ak trvá príliš dlho, môže sa podpísať na tele aj duši. O to dôležitejšie je vnímať varovné signály a brať ich vážne.