
Keď telo zatiahne ručnú brzdu: kolaps z preťaženia ako varovný signál

Rýchle tempo dneška núti mnohých z nás ísť ďaleko za hranice vlastných možností. Kým niektorí považujú únavu za bežnú súčasť života, telo má svoje limity – a keď ich prekročíme, vie nám to dať najavo veľmi razantne. Kolaps z vyčerpania nie je hanbou ani slabosťou, ale núdzovým zastavením, ktoré nás chráni pred ešte vážnejšími následkami.
Ako vyzerá preťaženie v praxi
Vyčerpanie sa neprejavuje len ospalosťou či nechuťou pracovať. Niekedy ide o dramatické situácie – náhly pád, strata vedomia, silný panický záchvat alebo absolútna neschopnosť pokračovať v činnosti. Predchádzajú mu mesiace prehliadaných signálov: bolesti hlavy, nepokojný spánok, tráviace problémy, podráždenosť, búšenie srdca či pocit, že ani po odpočinku nemáme energiu.
Telo sa vtedy správa ako spoľahlivý strážca – ak my nevieme spomaliť, urobí to za nás.
Psychika a telo: nerozlučná dvojica
Stres nie je len o zlej nálade. Dlhodobé napätie mení chemizmus celého organizmu – zvyšuje hladinu kortizolu, ktorý oslabuje imunitu, rozhadzuje hormóny a ničí spánok. K tomu sa často pridávajú nezdravé úniky: priveľa kávy, alkohol, prejedanie či práca od rána do noci.
„Telo nikdy nezabúda. Aj keď si nahovárame, že sme v pohode, potláčané emócie si časom vyberú daň,“ pripomína psychologička PhDr. Petra Bradová.
Prečo kolabujú práve silní
Vo verejnosti stále pretrváva názor, že skolabovať znamená byť slabý. Opak je pravdou – najčastejšie to postihuje ľudí cieľavedomých, ambicióznych a výkonných. Tí, čo pracujú „na maximum“ a považujú starostlivosť o seba za stratu času, sú paradoxne najviac zraniteľní.
K tomu sa pridáva kult výkonu, ktorá oslavuje prepracovanosť. Vety ako „makám na 200 %“ či „spánok je pre slabochov“ sa stali moderným sloganom. Výsledok? Generácia ľudí, ktorá nevie oddychovať bez pocitu viny.
Prevencia namiesto liečby
Kolapsu sa dá predísť – stačí sa naučiť čítať vlastné signály a nebrať únavu ako nepriateľa. Silou je vedieť spomaliť, povedať „nie“ a nastaviť si hranice.
Skutočná starostlivosť o seba neznamená drsné diéty či prehnané cvičebné plány, ale udržateľné zmeny:
-
spánok – pravidelných 7–8 hodín denne,
-
jedlo – poctivá strava namiesto náhrad a polotovarov,
-
digitálna hygiena – menej sociálnych sietí a e-mailov po práci,
-
pohyb – taký, ktorý prináša radosť, nie povinnosť,
-
oddych – vedomý, nie bezcieľne scrollovanie,
-
otvorená komunikácia – hovoriť o pocitoch a nebáť sa prijať pomoc.
V Dánsku majú na tento prístup slovo hygge – stav, keď sa človek cíti dobre, bezpečne a v rovnováhe. A práve to je najlepšia ochrana pred vyhorením či kolapsom.
Telo nie je stroj
Zdravie nie je iba neprítomnosť choroby. Je to harmónia tela, psychiky a vzťahov. Preto by sme mali prestať glorifikovať prepracovanosť a začať oceňovať rovnováhu.
Ak sa o svoje telo nepostaráme my, jedného dňa to urobí samo – a často spôsobom, ktorý nás prinúti zastaviť sa zo dňa na deň.