Používate zastaralý prehliadač, stránka sa nemusí zobraziť správne, môže sa zobrazovať pomaly, alebo môžu nastať iné problémy pri prehliadaní stránky. Odporúčame Vám stiahnuť si nový prehliadač tu.

Keď túžba zostane bez dotyku

reklama:
Keď túžba zostane bez dotyku
Keď túžba zostane bez dotyku Foto: depositphotos.com

Nikto ťa nepripraví na to, že môžeš cítiť tak hlboko – a pritom vedieť, že ten človek nikdy nebude patriť do tvojho každodenného sveta.

Že niekedy láska jednoducho nestačí, nech je akokoľvek silná. Že život nie je spravodlivý a ticho osudu dokáže bolieť viac ako akýkoľvek koniec.

Miluješ niekoho, kto o tom možno ani netuší. Alebo to vie – no nedokáže cítiť to isté. A tak sa tvoja láska mení na vnútorný plameň, ktorý nehorí navonok, len ticho žiari v tebe. Je živá, no nedotknuteľná. Možno je ten človek ďaleko, možno má iný život, inú cestu… alebo iné ruky, do ktorých sa vracia. A napriek tomu – stále má miesto v tvojom vnútri.

Keď niet vinníka

Nie všetka bolesť má meno.
Nie všetko sa dá vysvetliť.

Nie je tu žiadny rozchod, žiadne veľké „prečo“. Len neviditeľná stena, ktorá vás delí. Možno za to môže čas, vzdialenosť, okolnosti – alebo len obyčajný strach. A preto je také ťažké zmieriť sa s tým, keď city nemajú kam ísť.

Rozum vie, že to nemá zmysel. Ale srdce… srdce ešte neprestalo čakať.

Láska, ktorá sa nikdy nenarodí

Nie všetko, čo sa nenaplní, je menej.
Aj láska, ktorá nedostala šancu vyrásť, je skutočná. Nie je slabšia – len uzamknutá v tichu. A ten, kto ju nesie, nie je zlomený. Je silný, pretože milovať bez nádeje je odvaha, nie slabosť.

To je zrelosť – schopnosť cítiť aj bez nároku, bez očakávania, bez istoty.

Ticho, ktoré kričí

Sú dni, keď ťa bolí aj dýchanie. Keď by si vymenil všetko za jediný pohľad, za pár viet, ktoré by na chvíľu vrátili pocit blízkosti.
A predsa – tieto chvíle dokazujú, že si stále človek. Že tvoje srdce bije naplno, aj keď je prázdne.

Nie je to slabosť. Je to dôkaz, že žiješ.

A potom?

Nejde o zabudnutie.
Ide o prijatie.

O pochopenie, že si schopný milovať, aj keď ti to svet nevracia. Že aj keď to nevyšlo, ty stále dýchaš, rastieš, meníš sa.

Možno raz príde niekto iný. Možno nie. Ale ten, koho potrebuješ najviac, si ty sám.
A keď sa naučíš byť domovom pre seba, aj nenaplnená láska prestane bolieť – zmení sa na spomienku, ktorá ťa učí, nie ničí.

reklama:

Najčítanejšie za 24 hodín

Odporúčané

Monika Rybárová
Autor Dátum 9. októbra 2025

Som milovníkom dobrých rád a nápadov. Svojimi článkami už roky prispievam redakcii a pomáham ľuďom uľahčiť si každodenný život.

Zena.sita.sk
Copyright © DG PRO s.r.o. Všetky práva vyhradené. Vyhradzujeme si právo udeľovať súhlas na rozmnožovanie, šírenie a na verejný prenos obsahu.