Láska nestačí! Keď pomoc rodiča bráni dieťaťu dospieť
reklama:
Niektorí rodičia sa prirodzene snažia byť neustále k dispozícii – ochraňujú, zasahujú, uľahčujú. No ak sa pomoc stane samozrejmosťou, môže dieťaťu viac uškodiť než pomôcť. S dobrým úmyslom ho totiž môžeme obrať o priestor rásť, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť.
Rodičovské reflexy sú silné. Vidíte svoje dieťa bojovať – a hneď chcete zakročiť. Podvedome konáte z lásky, no psychológovia varujú, že priveľa starostlivosti môže vytvoriť opačný efekt: oslabuje to dôveru dieťaťa vo vlastné schopnosti.
Psychológ Jeffrey Bernstein pripomína, že deti sa potrebujú cítiť schopné a vnímané ako kompetentné bytosti. Ak ich rodič neustále „zachraňuje“, môže v nich vyvolať pocit, že zlyhávajú – alebo že sú menejcenné. A to môže podkopať ich sebavedomie už v útlom veku.
Samostatnosť nie je nedostatok záujmu
Znie to paradoxne, no skutočný prejav rodičovskej lásky nie je v tom, že všetko vyriešime. Je v dôvere – v to, že naše dieťa si poradí, aj keď to nebude hneď ideálne. Dieťa si totiž potrebuje zažiť frustráciu, zlyhanie aj vlastný úspech. Bez toho nedozreje.
Predstavte si malého staviteľa, ktorému sa rozpadla veža z kociek. Namiesto toho, aby sme vežu okamžite postavili zaňho, stačí povedať: „Skús to znovu, určite to zvládneš.“ Aj keď to bude trvať dlhšie a možno sa ešte párkrát nepodarí, úspech bude jeho – a o to cennejší.
Päť častých chýb, ktoré oslabujú dieťa, aj keď to rodič myslí dobre:
1. Pomoc bez požiadania
Rodičovská ruka podaná priskoro môže dieťaťu vziať šancu prísť na riešenie samo. Nedokáže obliecť bábiku? Nech skúsi znova. Nezvládol stavbu z lega? Nevadí. Skúsenosť je najlepší učiteľ.
2. Ľútosť namiesto blízkosti
Keď sa dieťa cíti osamelo, nepotrebuje súcitné slová, ale kontakt. Zapojiť sa do hry, ponúknuť chvíľu pozornosti. To ho utvrdí v tom, že nie je samo, a zároveň v ňom neprehlbuje pocit bezmocnosti.
3. Známy „diktát známok“
Školské hodnotenie často býva meradlom pre dospelých, nie pre deti. Trojka nie je životné zlyhanie – je to spätná väzba, nie diagnóza. Dieťa potrebuje cítiť, že aj s nedokonalosťami je milované a prijímané.
4. Neustála rada namiesto počúvania
Rodičia majú sklon byť radcami, psychológmi aj manažérmi. Ale niekedy stačí len byť ticho a počúvať. Dovoliť dieťaťu pomenovať to, čo prežíva, je silnejšie než akákoľvek rada. Vtedy sa učí myslieť, reflektovať a rozhodovať.
5. Zásahy namiesto dôvery
Ak sa niečo pokazí – v škole, v partii, na krúžku – skúste nebežať okamžite do útoku. Namiesto konfrontácie s učiteľom či písania nahnevaných e-mailov radšej podporte dieťa, aby situáciu riešilo samo. Naučí sa, že aj ťažké chvíle sa dajú zvládnuť a že zlyhanie nie je definitívne.
Byť rodičom neznamená mať všetky odpovede
Rodičovstvo je o tom byť nablízku, no nie o tom riadiť každé rozhodnutie. Sme sprievodcovia, nie kontrolóri. Dieťa potrebuje cítiť, že ho vidíme, že ho berieme vážne, že mu veríme. A to aj vtedy, keď si zvolí cestu, ktorá sa nám nezdá najľahšia.
Bernstein hovorí: „Keď budete mať chuť okamžite konať, zastavte sa. Dajte si chvíľu na nádych a len pozorujte, čo všetko vaše dieťa zvládne. Budete prekvapení, aký silný človek vo vašej blízkosti vyrastá.“
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
