Žena
Články
Magazín
Migréna nie je len „horšia bolesť hlavy“. Ide o ochorenie, ktoré dokáže zastaviť život – a pomoc nie je dostupná pre každého

Migréna nie je len „horšia bolesť hlavy“. Ide o ochorenie, ktoré dokáže zastaviť život – a pomoc nie je dostupná pre každého

reklama:

Migréna patrí medzi diagnózy, ktoré okolie často bagatelizuje. „Veď je to len bolesť hlavy,“ počúvajú ľudia, ktorí ňou trpia.

V skutočnosti však nejde o obyčajný diskomfort, ale o neurologické ochorenie, ktoré môže človeka vyradiť z bežného fungovania na celé dni. A čo je najhoršie – nikdy sa nedá presne predvídať, kedy príde ďalší záchvat.

Len v Česku má s migrénou skúsenosť viac než milión ľudí, prevažne ženy. Spoločným menovateľom ich života je neistota a neustála pripravenosť na to, že plánovaný deň sa môže v priebehu chvíle úplne rozpadnúť.

Migréna zasahuje celý organizmus

Migréna sa neobmedzuje len na intenzívnu, pulzujúcu bolesť hlavy. Často ju sprevádza nevoľnosť, zvracanie, tráviace ťažkosti, zimnica, nadmerné potenie či extrémna precitlivenosť na svetlo, hluk a pachy. Objaviť sa môžu aj neurologické príznaky – problémy s rečou, mravčenie v končatinách, úzkosť alebo dezorientácia.

Záchvat nemusí trvať len niekoľko hodín. U niektorých ľudí pretrváva celý deň, u iných pokojne aj tri dni. Paradoxom je, že bežné činnosti, ktoré zdravému človeku nerobia problém, môžu stav ešte zhoršiť.

Keď lieky prestanú pomáhať

Neurológovia upozorňujú, že nadmerné užívanie liekov môže viesť k tzv. bolesti hlavy z nadužívania medikácie. Stav sa tak dostáva do začarovaného kruhu – čím viac liekov, tým horšia migréna.

Dobrou správou je, že liečba migrény zaznamenala v posledných rokoch výrazný posun. Od roku 2022 je dostupná biologická preventívna liečba.

Biologická liečba pomáha, no nie každému sa k nej podarí dostať

Moderná biologická liečba dokáže u mnohých pacientov znížiť počet migrenóznych dní až o polovicu, niekedy aj viac. Nejde však o riešenie, ktoré by bolo automaticky dostupné pre každého pacienta s migrénou.

V Česku je táto liečba viazaná na špecializované centrá pre bolesti hlavy a platia pre ňu presne určené kritériá. Je určená najmä ľuďom s častými a ťažkými záchvatmi, u ktorých zlyhala štandardná preventívna liečba.

Veľkou výhodou biologických liekov je ich bezpečnostný profil. Môžu ich užívať aj pacienti s vysokým krvným tlakom, po infarkte alebo po cievnej mozgovej príhode.

Prekážkou však býva financovanie. Zdravotné poisťovne nemajú povinnosť liečbu automaticky hradiť a samy si určujú podmienky úhrady. Aj keď je liek registrovaný a dostupný, nemusí byť preplatený. Pacienti sa tak často stretávajú s dlhými čakacími dobami, obmedzenou kapacitou špecialistov alebo nutnosťou hradiť časť liečby z vlastných zdrojov.

Gepanty ako ďalšia možnosť

Popri injekčných biologických liekoch, ktoré sa podávajú v intervaloch niekoľkých týždňov či mesiacov, sú dostupné aj nové tabletové lieky – tzv. gepanty. Ide o moderné molekuly, ktoré zasahujú rovnaký mechanizmus vzniku migrény. Výhodou je, že sa dajú použiť nielen pri akútnom záchvate, ale aj preventívne.

Lieky nie sú všetko: veľkú rolu zohráva režim

Migréna sa nedá riešiť len farmakologicky. Výskumy z Česka aj zo zahraničia ukazujú, že zásadný vplyv má životný štýl, najmä spánok a práca so stresom. Mozog človeka s migrénou potrebuje pravidelnosť. Chodenie spať a vstávanie v približne rovnakom čase môže znížiť riziko záchvatov.

Spánok nie je luxus, ale jeden z najsilnejších nefarmakologických nástrojov v prevencii migrény. Ticho, tma, chladnejšia miestnosť a pokojné večery pomáhajú mozgu prepnúť do režimu oddychu.

Rovnako dôležitá je práca so stresom. Migréna často neprichádza počas najväčšieho napätia, ale až v momente, keď stres povolí. Telo uvoľní obranné mechanizmy a záchvat sa rozvinie. Preto má zmysel učiť sa stresu predchádzať – pomocou dychových cvičení, mindfulness alebo psychoterapie. Nemusia to byť dlhé hodiny. Aj niekoľko minút denne môže mať reálny efekt.