Žena
Články
Magazín
Môžu byť sociálne siete spúšťačom úzkostí a strachu zo spoločenského kontaktu?

Môžu byť sociálne siete spúšťačom úzkostí a strachu zo spoločenského kontaktu?

reklama:

Mladí ľudia v digitálnom svete: medzi uznaním a neistotou

V dnešnej dobe zohrávajú sociálne siete v životoch tínedžerov veľmi výraznú úlohu. Slúžia ako priestor na zdieľanie zážitkov, budovanie identity či kontakt s rovesníkmi. No zároveň sú aj miestom, kde sa rýchlo zrodí tlak, strach z odmietnutia alebo nepríjemná konfrontácia s kritikou.

Psychológ PhDr. Václav Chytrý upozorňuje, že práve tieto faktory môžu u niektorých mladých prispievať k rozvoju sociálnej úzkosti – teda obavám zo situácií, kde sú vystavení pozornosti druhých.

Ako vyzerá sociálna fóbia v praxi?

Úzkosť z kontaktu s ostatnými sa neprejavuje len jedným spôsobom. Týka sa premýšľania, emócií, fyzických prejavov aj správania. Mladý človek si v hlave dokola prehráva, čo by sa mohlo pokaziť, cíti vnútorný stres, začne sa potiť, zrýchli sa mu tep, a tak radšej odíde z nepríjemnej situácie alebo sa jej úplne vyhne.

Problém je, že tieto štyri roviny (myšlienky, pocity, telesné príznaky a správanie) sa navzájom podporujú a vytvárajú začarovaný kruh. A hoci sú sociálne siete len jedným z mnohých faktorov, môžu byť tým, čo túto úzkosť priživuje – najmä vtedy, keď sa mladý človek kontaktu v reálnom svete vyhýba a nahrádza ho virtuálnou interakciou.

Čo pre mladých znamenajú lajky a komentáre?

Na prvý pohľad ide len o čísla – pár srdiečok, palcov hore či komentárov. No pre dospievajúcich sú tieto reakcie niečím omnoho väčším: ukazujú, či sú prijatí, obľúbení, či niekto oceňuje to, čo robia alebo ako vyzerajú.

Potreba uznania nie je nič nové – aj dospelí túžia po rešpekte v práci či medzi známymi. Rozdiel je v tom, že dospelý má zvyčajne vybudovanú sebadôveru a zvláda spätnú väzbu s odstupom. Mladý človek si však svoj obraz o sebe ešte len vytvára – a ak je závislý na online reakciách, každá kritika ho môže silno zasiahnuť.

Dvojaký tlak: byť online, ale nevyčnievať

Digitálny priestor stavia mladých do paradoxnej situácie. Ak sú offline, hrozí im, že vypadnú z diania, nebudú vedieť, čo sa deje medzi spolužiakmi, a budú pôsobiť ako „mimo hru“. Ak sú však online aktívni, riskujú nepríjemné komentáre alebo výsmech.

Z tohto napätia vzniká psychická únava, neistota a obava, že ak spravia chybný krok, okolie ich odsúdi. Navyše, sieťami sa šíri len výber toho najlepšieho – úspechy, dokonalé fotky, šťastné momenty. A tak sa každý deň porovnávajú so zidealizovaným obrazom druhých, čo môže ešte viac znížiť ich sebavedomie

Nie každá osobnosť to vníma rovnako

Citlivejší ľudia s nižším sebavedomím či slabšou odolnosťou voči tlaku sú náchylnejší podľahnúť vplyvu sociálnych sietí. Svoje zohráva aj rodinné zázemie, skúsenosti, osobnostné nastavenie a schopnosť rozlišovať medzi realitou a ilúziou.

Nie je však všetko len čierne – pre niektorých môže byť online svet práve tým miestom, kde získajú podporu a posilnia svoje sebaprijatie. Ak sa im darí a ich tvorba nachádza pozitívny ohlas, môže to byť impulz k rastu.

Ako sa naučiť lepšie zvládať negatívne reakcie?

Základom je vnútorné nastavenie. Človek, ktorý si je vedomý vlastnej hodnoty, nie je natoľko závislý od hodnotenia okolia. Dôležité je posilňovať si sebaobraz – pripomínať si, čo viem, čo som dosiahol, v čom som dobrý.

Pomáha tiež vedomé obmedzenie času stráveného na sieťach a vyhýbanie sa obsahu, ktorý vyvoláva nepohodu. Dobré je obklopiť sa pozitívnymi ľuďmi – či už offline, alebo v online skupinách, kde vládne rešpekt a empatia.

Zároveň je dôležité si uvedomiť, že nie každá negatívna reakcia má váhu. Často viac vypovedá o osobe, ktorá ju píše, než o adresátovi. A niekedy je najlepším riešením digitálny detox – na chvíľu úplne vypnúť, nadýchnuť sa a zamerať pozornosť na reálny svet.

Ako môžu pomôcť rodičia a učitelia?

Dospelí by nemali len moralizovať alebo zakazovať. Oveľa účinnejšie je počúvať, pýtať sa a snažiť sa pochopiť.

Tu je niekoľko spôsobov, ako môžu byť oporou:

Posilňovať sebavedomie: Oceňovať snahu, podporovať v tom, čo ich baví, a dávať najavo, že si ich vážime.
Byť otvorení rozhovoru: Nesúdiť za čas strávený online, ale rozprávať sa o tom, čo tam prežívajú, čo ich teší a čo trápi.
Ukazovať riziká bez strašenia: Vysvetľovať, ako fungujú algoritmy, prečo je väčšina obsahu upravená a čo znamená porovnávanie sa s ilúziami.
Pomáhať hľadať alternatívy: Objavovať spoločné aktivity v offline svete, kde sa môžu cítiť naplnení a slobodní.
Budovať dôveru: Vzťah je kľúč. Ak sa cítia prijatí doma alebo v škole, tlak zo siete má menšiu silu