Žena
Články
Magazín
Musíte mať vždy posledné slovo? Naučte sa mlčať a zlepšíte vzťahy aj svoju pohodu

Musíte mať vždy posledné slovo? Naučte sa mlčať a zlepšíte vzťahy aj svoju pohodu

reklama:

Patríte k ľuďom, ktorí v každej diskusii bojujú za to, aby mali posledné slovo? Máte pocit, že bez uzatvorenia rozhovoru svojím vlastným argumentom ste prehrali? Možno je práve táto potreba tým, čo vám spôsobuje viac stresu, než si uvedomujete.

Tí, ktorí dokážu občas mlčať a len počúvať, sú často nielen spokojnejší, ale aj úspešnejší vo vzťahoch. Preto je načase zamyslieť sa nad tým, či naozaj potrebujete mať vždy pravdu – alebo či niekedy nie je rozumnejšie nechať veci plynúť.

Menej slov, viac porozumenia

Žijeme v dobe, keď sa komunikácii prikladá obrovská dôležitosť. Každý sa snaží vyjadriť svoje názory, obhajovať postoje, vysvetľovať, presviedčať. Avšak paradoxom je, že čím viac sa snažíme hovoriť, tým menej si v skutočnosti rozumieme.

Problém je v tom, že počúvať je oveľa náročnejšie, než rozprávať. Ako hovorí odborník Mike Bechtle:

„Neustála potreba hovoriť je ako strava plná nezdravých kalórií – na chvíľu nás uspokojí, no v konečnom dôsledku neprospieva našej psychike. Skutočnú výživu nám dáva práve schopnosť načúvať.“

Mnohí si myslia, že ak budú rozprávať viac, získajú väčšiu pozornosť a pochopenie. Lenže v skutočnosti sa stáva pravý opak – čím viac slov vypúšťame, tým menej ich druhá strana vníma.

Keď komunikácia vedie k napätiu

Možno ste si všimli, že v konfliktoch niekedy nejde ani tak o samotnú tému hádky, ale o spôsob, akým spolu komunikujeme. Namiesto toho, aby sme problém riešili, sa čoraz viac snažíme presvedčiť druhú stranu o svojej pravde.

Typickým príkladom je napätie medzi staršími a mladšími generáciami. Starší radi dávajú rady, ktoré mladší často odmietajú, čo vedie k frustrácii na oboch stranách. Výsledkom je začarovaný kruh – starší sa cítia nepochopení, mladší zase nedocenení.

Podobné situácie sa odohrávajú aj v partnerských vzťahoch. Niekedy by sme potrebovali len obyčajnú podporu, no namiesto nej dostaneme nevyžiadané rady, čo vedie k ďalšiemu konfliktu. Slová, ktoré mali pomôcť, len prehĺbia priepasť.

Ticho ako mocný nástroj

Možno sa vám zdá, že mlčanie je známkou slabosti, no opak je pravdou. Psychologička Wendy L. Patricková upozorňuje, že dobre načasované ticho môže byť účinnejšie než stovky slov.

„Keď v debate vytvoríme priestor pre ticho, dávame si čas na premyslenú reakciu. Navyše tým podporujeme väčšiu vnímavosť k tomu, čo hovorí druhá strana. Aj niekoľkosekundová pauza môže zmeniť smer diskusie k lepšiemu,“ vysvetľuje odborníčka.

Občas stačí, ak sa namiesto okamžitej odpovede na chvíľu zamyslíte. Druhá osoba vďaka tomu môže mať pocit, že jej slová skutočne vnímate a beriete ich vážne.

Prečo musíme mať posledné slovo?

Ak sa často ocitáte v situáciách, kde bojujete o poslednú vetu, možno vás k tomu vedú tieto dôvody:

Strach z kritiky – Máte pocit, že ak dovolíte druhej strane hovoriť, budete vystavení útoku a musíte sa brániť.
Potreba obhajoby – Neustále vysvetľovanie svojho postoja však často nie je potrebné. Ak si veríte, nemusíte sa za každú cenu ospravedlňovať.
Obava z priznaia chyby – Niektorí ľudia vnímajú priznanie omylu ako slabosť, hoci v skutočnosti to vedie k väčšiemu rešpektu a dôvere.
Presvedčenie o vlastnej pravde – Keď veríte, že len váš názor je správny, každá diskusia sa mení na boj, kde druhú stranu vnímate ako protivníka.
Impulzívna reakcia – Niekedy hovoríme rýchlejšie, než stihneme premýšľať, a povieme veci, ktoré by sme neskôr radšej vzali späť.

Naučte sa uvoľniť kontrolu

Mať posledné slovo vám možno prináša pocit víťazstva, no v skutočnosti to môže byť len zdrojom napätia. Skúste si nabudúce namiesto okamžitej reakcie položiť otázku: Je naozaj nutné, aby som na toto odpovedal/a?

Možno zistíte, že práve ticho vám pomôže dosiahnuť viac, než by ste čakali. Občas je najlepšia odpoveď jednoducho nechať veci plynúť.