Žena
Články
Magazín
Otcovia ako rovnocenní rodičia: Kľúč k vyváženej výchove od prvých dní!

Otcovia ako rovnocenní rodičia: Kľúč k vyváženej výchove od prvých dní!

reklama:

Keď sa žena stane matkou, jej telo sa automaticky pripraví na nový spôsob fungovania. Biológia hrá veľkú úlohu – hormón oxytocín podporuje silné citové puto medzi ňou a dieťaťom. No čo mnohí netušia, rovnaký proces sa odohráva aj u mužov. Stačí, aby boli s dieťaťom aktívne v kontakte, a aj v ich tele sa začne tvoriť oxytocín. Otcovia teda rozhodne nie sú len pomocníkmi „na zavolanie“ – ak dostanú príležitosť, dokážu v starostlivosti o dieťa zohrávať plnohodnotnú úlohu.

Hoci spoločenské nastavenie často zvýhodňuje matku ako tú „hlavnú postavu“ vo výchove, práve včasné a aktívne zapojenie otca môže vytvoriť silnejšie rodinné puto a znížiť tlak, ktorý na seba matky často berú.

Výchova nie je súťaž: Matky a otcovia majú prirodzene iný prístup

V snahe robiť veci lepšie, vedomejšie a s ohľadom na psychické potreby dieťaťa, sa mnoho žien aktívne vzdeláva v oblasti výchovy. No neraz sa stáva, že partnera do tohto procesu nezahrnú – alebo len ako pozorovateľa, nie ako spolutvorcu. „Mama býva vo výchove často ďalej len preto, že s dieťaťom trávi viac času. Je to dennodenná skúsenosť, nie výsada pohlavia,“ upozorňuje psychologička Šárka Miková, autorka konceptu Teórie typov.

Práve neúmyselné „riadenie výchovy“ zo strany mamy môže spôsobiť, že sa otec prestáva cítiť kompetentný alebo vítaný. Ak mu žena stále vysvetľuje, čo má robiť „správne“, môže v ňom vzniknúť pocit, že je len akýsi výpomocný personál, nie rovnocenný rodič.

Rozdielne skúsenosti = rozdielne svety

Matka na materskej je denne konfrontovaná s výzvami, ktoré presahujú jej bežnú komfortnú zónu. Často to však nie je prípad partnera – ten síce tiež rastie, no väčšinou v oblastiach, ktoré si vyberá sám a ktoré má pod kontrolou. Tento nerovnomerný zážitok môže vytvoriť medzi partnermi priepasť. Matka si začne myslieť, že „on nevie, čo prežívam“, a otec zas môže mať pocit, že nemá priestor zapojiť sa. Obe strany sa vzďaľujú.

Riešenie? Pustiť ho bližšie. Nie ako pomocníka, ale ako plnohodnotného rodiča. Aj za cenu, že niečo neurobí „tak ako vy“. Len cez vlastnú skúsenosť môže muž porozumieť, čo všetko starostlivosť o dieťa obnáša – a práve to môže byť začiatkom nového pochopenia vo vzťahu.

Aj otec sa môže učiť. Len mu treba nechať priestor

Samozrejme, že muž nie vždy zvládne všetko na prvý pokus. Niekedy dá dieťaťu na obed niečo, čo by mama nikdy neschválila. Ale to nie je zlyhanie – je to súčasť učenia. Ak si to môže otec vyskúšať sám, bez neustáleho dohľadu a kritiky, získa autentický vzťah nielen s dieťaťom, ale aj nový rešpekt voči partnerke.

Zdieľaná realita vytvára silnejší vzťahový základ. Keď muž povie: „Rozumiem ti,“ nie je to len fráza. Je to postoj založený na osobnej skúsenosti. A práve ten je vo vzťahu omnoho cennejší ako akýkoľvek teoretický súhlas.

Dôvera namiesto kontroly

Mnohé ženy, aj keď túžia po odľahčení, majú problém „pustiť opraty“. Boja sa, že partner neurobí veci správne, že zanedbá detaily. No ak chceme, aby sa otcovia zapájali, musíme ich nechať konať po svojom – a prestať očakávať, že budú naše zrkadlá.

Podľa Teórie typov majú ľudia rôzne osobnostné nastavenia – čo znamená, že to, čo je prirodzené pre mamu, nemusí byť prirodzené pre otca. Ak sa však naučíme pozerať na situácie aj z jeho perspektívy, zistíme, že rozmanitosť prístupov nemusí byť hrozbou, ale prínosom.

Dieťa potrebuje oboch rodičov – každý mu dáva niečo iné

Nech už je vaše dieťa akékoľvek – aktívne, introvertné, citlivé alebo samostatné – rozšírenie jeho sveta o aktívneho otca mu môže len prospieť. Otec mu ponúka inú dynamiku, iné hranice, inú nežnosť. A práve to je dôležité: mať dva stabilné body, ku ktorým sa môže dieťa vracať, každý s trochu iným odtieňom lásky a podpory.

A čo je rovnako dôležité – aj partner má právo cítiť, že je súčasťou toho, čo sa v rodine deje. Nielen ako „pomocník po práci“, ale ako človek, ktorý má rovnaký vplyv na vývoj svojho dieťaťa.

Nezabúdajte na svoj vzťah

Všetka pozornosť sa v období rodičovstva často presunie k deťom. No partnerský vzťah je základom, z ktorého vyrastá celá rodinná pohoda. Ak zanedbáme partnera, môže sa stať, že si ani nevšimneme, ako sa vzťah pomaly rozpadáva.

Starostlivosť o dieťa nás má rozvíjať – nie rozdeľovať. A ak si dokážeme navzájom dôverovať, pustiť sa k sebe bližšie aj v rodičovských rolách, posilní to nielen puto k deťom, ale aj k sebe navzájom.