Páry, ktoré sa nevzdávajú, robia pri prvých problémoch 8 jednoduchých vecí
„Nemá náhodou pomer?“ spýtala sa ma mama deň po tom, čo mi manžel navrhol skúšobné odlúčenie.
Nevedela si predstaviť iný dôvod. Nepodviedol ma – len to medzi nami bolo ťažké. A mňa vtedy napadla zásadná otázka: ideme to len tak vzdať?
Mama to myslela dobre, ale jej poznámka mi ostala v hlave. Tvrdil, že mi bol verný, no ja som si aj tak nemohla nevšimnúť kolegyňu, s ktorou trávil veľa času. A keď len pár dní po „rozhovore o odlúčení“ odišiel na víkendový snowboardový výlet s kolegami z práce, moje pochybnosti sa ešte znásobili.
„Hovorí, že nemá pomer,“ povedala mi terapeutka. „Ak je však ochotný bojovať za manželstvo a chodiť na párovú terapiu, váš vzťah sa dá zachrániť.“
Sedela som na gauči, nervózne som si poťahovala nitky z čalúnenia a pozerala na kolená. Jej slová dávali zmysel.
V nasledujúcich týždňoch som pochopila jednu dôležitú vec: manželstvo sa dá pokaziť aj bez akejkoľvek „tretej osoby“. Dokázali sme to obaja – len tým, že sme prestali byť k sebe láskaví.
A tak sme sa rozhodli veci zmeniť. Toto sú kroky, ktoré sme urobili – a ktoré robia páry, ktoré sa odmietajú vzdať.
1. Rozhodnite sa, či chcete o vzťah bojovať
Keď môj manžel navrhol odlúčenie, ja som už mala jasno. Naše manželstvo mi stálo za záchranu a bola som ochotná urobiť čokoľvek.
On však taký istý záver nemal. Neustále váhal.
„Nikdy ťa neopustím,“ ubezpečoval ma pri večeri v peknej reštaurácii, akoby som bola hysterická a nie zranená jeho návrhom. O deň neskôr, úplne nečakane, pri víne a čínskom jedle: „Nemyslím si, že sa k sebe hodíme. Neviem…“
Rozpadala som sa. Plakala som. On si to rozmyslel. Potom ma zasa uistil, že je všetko v poriadku. Nasledoval zúfalý, emotívny sex. Ja som sa cítila použitá, zmätená a úplne vyčerpaná.
S odstupom času tvrdí, že vždy veril v boj za manželstvo – len potreboval vidieť, že som ochotná bojovať aj ja.
2. Pomenujte svoje strachy
Obaja sme si niesli vlastné obavy. Jemu sa konečne podarilo dostať do práce, ktorú miloval, a tešili ho vzťahy s kolegami. Zároveň ho však trápilo, že sa nám nedarilo predať byt a že nás čaká finančná strata. Bál sa ďalšieho veľkého kroku – snahy o dieťa. Bál sa starnutia.
Keď sme sa obaja cítili nemilovaní a pohltení vlastnými problémami, prestali sme byť k sebe dobrí. Neustále sme boli v obrane, pretože každý z nás mal pocit, že ten druhý už zo vzťahu „odišiel“.
3. Napíšte si zoznamy lásky
Keď sa podarilo otvoriť ťažké témy (a niektoré sa riešia dodnes), mohli sme sa vrátiť k blízkosti.
Spísali sme si všetko, čo na tom druhom milujeme. Pripomenulo nám to, prečo sme spolu začali byť – a keď sme si zoznamy navzájom prečítali, prinieslo to nečakané teplo a nehu.
4. Otvorene si povedzte, čo vás hnevá
Zoznamy lásky boli krásne, ale nezmenili to, čo nás robilo nešťastnými. Povedala som mu, že nenávidím pocit, že som preňho posledná priorita. On priznal, že ho hnevá moja pasivita. Obaja sme neznášali, že sa cítime nedocenení.
Emócie lietali vzduchom. Prudko a úprimne.
A bolo to dobré. Pretože zrazu sme mali konkrétne veci, na ktorých sa dalo pracovať.
5. Vyhľadajte terapiu
Som presvedčená, že väčšina ľudí môže profitovať z rozhovorov s odborníkom. Sama som mala s individuálnou terapiou dlhoročnú skúsenosť.
Napokon sa pridal aj on. Chodili sme každý zvlášť aj spolu. Nezaujatý poslucháč mu veľmi pomohol – nosil v sebe obrovskú záťaž a možnosť zveriť sa niekomu inému než mne bola preňho úľavou.
Keď to zo seba dostal, bol pripravený ísť ďalej.
6. Buďte k sebe zhovievavejší
Keď sme znovu otvorili komunikáciu, lepšie sme pochopili, čo ten druhý prežíva – v manželstve aj v živote všeobecne. Toto pochopenie nás urobilo oveľa tolerantnejšími.
7. Buďte prísni najmä na seba
Samozrejme, občas sme sa ešte pohádali alebo cítili drobné podráždenie. Väčšinu energie sme však venovali tomu, aby sme zlepšovali samých seba.
Je upokojujúce vidieť, že sa partner snaží. Dáva to istotu, že to myslí vážne a chce vyhrať – spolu.
8. Znovu si vybudujte intimitu
Po piatich rokoch spoločného života sa intimita pomaly vytrácala. A nemyslím tým len sex, hoci aj ten bol problém.
Keď sme sa rozhodli bojovať za manželstvo, začali sme sa viac bozkávať, držať za ruky na verejnosti, dotýkať sa. Boli sme telesnejší, bližší. Intimita nás vytiahla zo zóny spolubývajúcich späť do zóny partnerov.
Stále zápasíme s mnohými vecami. Budujem si podnikanie. Byt sa nám už druhý rok nedarí predať. O dieťa sa snažíme viac než rok a čakajú nás lekárske vyšetrenia.
A predsa si večer dokážeme ľahnúť do postele, objať sa, ja si okolo neho omotám nohy a viem, že sme silnejší než kedykoľvek predtým.































