Periete každý týždeň? Tu je spôsob, ako to robiť šetrnejšie k prírode aj peňaženke
reklama:
Pranie je činnosť, ktorú berieme ako samozrejmosť.
Nahromadí sa bielizeň, zapne sa práčka, po cykle sa vyvesí – a tým to končí. Lenže práve táto rutina má väčší vplyv, než si mnohí uvedomujú. Každé pranie znamená spotrebu vody, energie aj chemických látok, ktoré napokon končia v odpadových vodách.
Ekologickejší prístup pritom neznamená obmedzovať hygienu ani robiť kompromisy v čistote. Ide skôr o to, prestať prať automaticky a začať prať premyslene. Niekoľko úprav v bežných návykoch dokáže znížiť spotrebu vody aj elektriny, obmedziť množstvo chemikálií a zároveň predĺžiť životnosť oblečenia.
Úprimne – koľkokrát sa práčka zapne „pre istotu“? A koľkokrát sa prací prostriedok dávkuje od oka, aby výsledok viac voňal? Paradoxom je, že šetrnejší prístup býva často účinnejší.
Voda, energia a to, čo z práčky odteká
Spotreba vody pri praní závisí od viacerých faktorov: typu práčky, jej veku, zvoleného programu aj veľkosti náplne. Úsporné modely pracujú efektívnejšie než staršie spotrebiče, no stále platí, že každé spustenie cyklu znamená desiatky litrov vody.
K tomu sa pridáva energia potrebná na ohrev vody – a práve tá tvorí najväčšiu časť spotreby. Čím vyššia teplota, tým vyššie náklady.
Menej viditeľnou témou sú mikrovlákna zo syntetických textílií. Materiály ako polyester, akryl či nylon počas prania uvoľňujú drobné vlákna, ktoré sa môžu dostať do riek a morí. Na tento problém dlhodobo upozorňuje napríklad UNEP, teda Program OSN pre životné prostredie. Nejde o strašenie, ale o pripomenutie, že pranie má aj širší ekologický rozmer.
Dobrá správa je, že znížiť dopad sa dá bez extrémnych opatrení.
Najväčší rozdiel robí teplota
Najviac energie sa pri praní spotrebuje na zohrievanie vody. Rozdiel medzi 60 °C a 30 °C môže byť výrazný. Moderné pracie prostriedky sú navrhnuté tak, aby si poradili s bežným znečistením aj pri nižších teplotách, najmä ak zvolíte dlhší program.
Vyššia teplota má svoje miesto – napríklad pri chorobe v domácnosti alebo pri silne znečistenej bielizni. No pri každodennom praní tričiek, mikín či džínsov väčšinou postačí 30 až 40 °C.
Plná práčka áno, preplnená nie
Spúšťať cyklus s poloprázdnym bubnom znamená zbytočne plytvať vodou aj energiou. Na druhej strane, ak je práčka natlačená až po okraj, pranie nebude efektívne.
Ideálny stav? Primerane naplnený bubon, kde sa oblečenie môže voľne pohybovať. Často sa odporúča ponechať v hornej časti priestor približne na šírku dlane.
Menej prostriedku často znamená lepší výsledok
Nadmerné dávkovanie pracieho prášku či gélu nevedie k vyššej čistote. Skôr naopak – zvyšky sa môžu horšie vypláchnuť, bielizeň pôsobí drsnejšie a práčka potrebuje viac vody na plákanie.
Správna dávka závisí od tvrdosti vody, množstva prádla a miery znečistenia. Pri tvrdej vode môže pomôcť vhodne zvolený prostriedok alebo prírodný zmäkčovač, no stále platí zásada primeranosti.
Aviváž, predpierka a extra plákanie: zvyk alebo potreba?
Aviváž sa často používa automaticky, hoci nie vždy je nevyhnutná. Pri funkčných textíliách môže dokonca znížiť ich schopnosť odvádzať vlhkosť. Mäkkosť možno dosiahnuť aj vhodným sušením či správnym odstreďovaním.
Predpierka a extra plákanie zvyšujú spotrebu vody. Zmysel majú pri silnom znečistení alebo citlivej pokožke, no ako štandardné nastavenie bývajú zbytočné.
Sušenie má tiež svoju ekologickú stopu
Vyššie otáčky pri odstreďovaní skrátia čas sušenia, no nemusia byť vhodné pre všetky materiály. Uteráky a posteľná bielizeň znesú viac, jemné kúsky si vyžadujú šetrnejší prístup.
Sušička spotrebuje ďalšiu energiu, no môže byť praktická – napríklad pre alergikov kvôli peľu. Z pohľadu udržateľnosti sa ako rozumné riešenie javí kombinácia sušenia na vzduchu a občasného využitia sušičky.
Platí jednoduché pravidlo: energia, ktorú nemusíme použiť, je najekologickejšia.
Zmena v praxi: malý krok, citeľný efekt
Predstavte si domácnosť s dvoma dospelými a dieťaťom. Päť až sedem praní týždenne je bežný stav. Dlhé roky sa perie na 60 °C, používa sa aviváž, niekedy predpierka, občas extra plákanie. Práčka sa zapína aj vtedy, keď ešte nie je plná.
Potom príde zmena: triedenie podľa znečistenia, nižšia teplota pri bežnom oblečení, presné dávkovanie prostriedku, aviváž len výnimočne. Predpierka sa zapína len pri naozaj špinavých kusoch.
Výsledok? Rovnaká čistota, menej spotrebovaných prostriedkov, príjemnejší pocit z prádla a nižšia spotreba.
Dlhšia životnosť oblečenia ako ekologický bonus
Ekologické pranie nesúvisí len s vodou. Každý kus oblečenia, ktorý vydrží dlhšie, znamená menej výroby a menej odpadu.
Pomáha:
- ošetrovať škvrny lokálne namiesto zvyšovania teploty celej dávky,
- obracať oblečenie naruby a zapínať zipsy,
- používať vrecká na jemné textílie,
- vyberať prádlo hneď po skončení cyklu, aby nebolo nutné opakované pranie kvôli zatuchnutiu.
Dôležitá je aj starostlivosť o samotnú práčku – čistenie filtra, tesnení a zásobníka na prací prostriedok. Pri tvrdej vode pomáha pravidelné odvápnenie, ktoré predlžuje životnosť spotrebiča.
Výber pracích prostriedkov a ich dopad
Šetrnejšou voľbou bývajú biologicky odbúrateľné produkty bez zbytočne agresívnych zložiek a s miernym parfumovaním. O bezpečnosti a regulácii chemických látok v Európskej únii poskytuje informácie napríklad Európska chemická agentúra (ECHA).
Nejde o dokonalosť, ale o vedomé rozhodovanie.
Rýchly prehľad zásad ekologického prania
- Spúšťajte práčku až pri primerane naplnenej dávke.
- Zvoľte nižšiu teplotu, ak to typ bielizne umožňuje.
- Dodržujte odporúčané dávkovanie pracieho prostriedku.
- Nepoužívajte predpierku a extra plákanie bez jasného dôvodu.
- Chráňte textílie vhodnou manipuláciou.
- Po doprání bielizeň okamžite vyberte.
Možno sa rozdiel medzi jednotlivými nastaveniami zdá zanedbateľný. No keď si uvedomíme, že pranie opakujeme každý týždeň, jeho dopad sa násobí.
Ekologické pranie nie je o radikálnych zmenách. Je o tom, že z bežnej rutiny sa stane premyslený návyk, ktorý šetrí vodu, energiu, oblečenie aj rodinný rozpočet.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
