Pol hodiny denne, ktorá môže zachrániť srdce
reklama:
Moderný život nás núti sedieť viac než kedykoľvek predtým – v práci, doma aj pri oddychu.
Práve dlhodobá nehybnosť však podľa zistení vedcov výrazne zvyšuje riziko srdcových problémov. Dobrou správou je, že zásadnú zmenu môže priniesť už 30 minút pohybu denne, a to najmä u ľudí, ktorí už infarkt prekonali.
Keď telo stojí, srdce trpí
Nedostatok pohybu neznamená len slabšiu kondíciu. Postupne vedie k vyššiemu krvnému tlaku, nárastu hmotnosti a úbytku svalovej hmoty. Svaly pritom nie sú len „motorom“ pohybu, ale aj aktívnym orgánom, ktorý ovplyvňuje hormonálnu rovnováhu v tele. Ak ich je málo a sú málo používané, negatívne to vplýva aj na srdce a cievy.
Výskum ukázal, že zaradenie krátkej, ale pravidelnej fyzickej aktivity dokáže riziko ďalšieho infarktu znížiť až o viac než polovicu. Nejde teda o extrémne výkony, ale o dôslednosť a každodenný pohyb.
Po infarkte rozhodujú malé kroky
Prekonanie srdcovej príhody zásadne mení život. Človek sa musí znovu naučiť pracovať so svojou energiou, oddychom, stravou aj pohybom. Úspech závisí aj od toho, ako vážne bolo srdce poškodené. Napriek tomu sa ukazuje, že aj malé zmeny v dennom režime majú veľký význam.
Jednou z najúčinnejších stratégií je nahradiť čas, ktorý bežne presedíme, akoukoľvek formou pohybu. Nemusí ísť o šport v pravom zmysle slova – dôležité je, aby telo prestalo byť v nečinnosti. U ľudí po infarkte je však vždy rozumné poradiť sa o vhodnej záťaži s lekárom.
Čo sledovali vedci v praxi
Počas niekoľkých rokov boli sledovaní stovky pacientov po akútnych srdcových ťažkostiach. Vedci sa nezameriavali len na to, či sa hýbu, ale aj koľko času denne presedia alebo strávia v úplnom pokoji. Pomocou zariadení nosených na zápästí zaznamenávali pohyb aj spánok.
Ukázalo sa, že ľudia, ktorí denne zotrvávali v pasivite viac než desať hodín, mali výrazne vyššiu pravdepodobnosť opakovanej srdcovej príhody. Naopak, tí, ktorí časť tohto sedenia nahradili pohybom alebo kvalitným spánkom, boli na tom citeľne lepšie.
Pohyb a spánok ako dvojica, ktorá chráni srdce
Dôležitú úlohu nezohráva len samotná aktivita, ale aj oddych. Výsledky potvrdili, že pol hodiny pohybu namiesto sedenia má silný ochranný efekt. Podobne pozitívne pôsobí aj predĺženie spánku, ak nahrádza len neproduktívne ležanie či prerušovaný odpočinok.
Kombinácia týchto faktorov viedla k tomu, že riziko ďalšej srdcovej udalosti kleslo približne o 50 až 60 percent.
Prečo srdce potrebuje pohyb
Autori výskumu zdôrazňujú, že kľúčové nie je množstvo tréningu, ale vyhýbanie sa dlhodobej nehybnosti. Pohyb udržiava cievy pružné, pomáha regulovať krvný tlak a podporuje tvorbu látok, ktoré zlepšujú náladu a psychickú pohodu. Aj psychický stav pritom hrá po infarkte významnú rolu.
Ak si cievy predstavíme ako rieku, pohyb je prúd, ktorý zabezpečuje jej plynulý tok. Keď sa nehýbeme, tok sa spomaľuje, tlak rastie a v „koryte“ sa začínajú hromadiť nežiadúce látky. V tele to znamená vyššie riziko zrazenín, ukladania tukov a ďalších komplikácií.
Nemusíte byť športovec
Posolstvo je jasné a povzbudivé: srdcu pomáha pravidelnosť, nie extrém. Netreba tráviť hodiny cvičením ani sa nútiť do aktivít, ktoré človeka nebavia. Úplne stačí, ak každý deň vedome vymeníte časť sedenia za pohyb.
Či už ide o svižnú chôdzu, jazdu na bicykli, tanec, jogu, plávanie alebo pokojnejšie cvičenia, rozhodujúce je, že sa telo rozhýbe. U ľudí po srdcovej príhode však vždy platí jedno pravidlo – vyberať pohyb rozumne a v súlade s odporúčaním lekára.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
