Prečo mnohí mladí zostávajú doma aj po tridsiatke: „Mamahotel“ v Európe
reklama:
Domov nie je len pohodlie
V posledných rokoch čoraz viac mladých ľudí v Európe zostáva bývať u rodičov aj po dvadsiatke. Termín „mamahotel“ často vyvoláva predstavu dospelého človeka, ktorému mama nosí kávu do postele, no realita je oveľa zložitejšia. Pre mnohých je to skôr praktické riešenie: ušetriť na nájom, splatiť dlhy alebo prečkať obdobie neistoty na trhu práce.
Žiť s rodičmi nie je homogénny jav – v niektorých prípadoch ide o krátkodobé riešenie, v iných o dlhodobé súžitie, ktoré môže trvať až do tridsiatky. Rozdiely medzi jednotlivými časťami Európy sú pritom veľké.
Sever Európy: samostatnosť skoro automaticky
V Škandinávii je odchod z rodičovského domu takmer pravidlom. Švédi opúšťajú rodinné hniezdo už okolo 18 rokov a percento dospelých detí žijúcich doma je minimálne. Podobne sú na tom Dánsko a Fínsko. Nie je to výsledok „tvrdých rodičov“, ale systému, ktorý mladým samostatnosť uľahčuje: dostupné bývanie, silná sociálna podpora a pomoc študentom robia z odchodu prirodzený krok.
Západná Európa: prechodná etapa
V krajinách ako Nemecko, Rakúsko či Francúzsko mladí zostávajú doma dlhšie, väčšinou len niekoľko rokov po ukončení školy. Ak stále bývajú s rodičmi, väčšinou ide o prechodné obdobie – štúdium, hľadanie práce alebo ekonomická nestabilita. Tu „mamahotel“ slúži skôr ako dočasná zastávka než ako trvalý spôsob života.
Stredná a východná Európa: ekonomická realita
Najčastejšie s rodičmi žijú mladí v strednej a východnej Európe – Slovensko, Poľsko, Maďarsko či Rumunsko. Podiel dospelých detí v spoločnej domácnosti dosahuje 40 až 50 %. Hlavným dôvodom nie je rozmaznávanie, ale ekonomika. Rast cien nájmov a bytov výrazne presahuje rast platov a dostupné bývanie je limitované. Štát mladým nepomáha dostatočne, a tak rodina často supluje funkcie, ktoré inde rieši systém. Pre týchto mladých ľudí je bývanie doma strategickým riešením, nie návratom do detstva.
Južná Európa: kultúra a rodina
V Taliansku, Španielsku, Grécku či Chorvátsku je spoločné bývanie generácií ešte bežnejšie, často nad 50 %. Tu sa ekonomické faktory spájajú s kultúrou: rodina je dôležitá inštitúcia a odchod z domu sa väčšinou viaže so sobášom. Nie je nezvyčajné, že mladí zostávajú doma až do tridsiatky, a spoločnosť to považuje za normálne.
Muži vs. ženy
Štúdie potvrdzujú, že muži zvyčajne odchádzajú z domu neskôr než ženy – rozdiel môže byť od pár mesiacov až po niekoľko rokov. V niektorých krajinách, ako Chorvátsko, Bulharsko alebo Slovensko, muži často zostávajú doma až po tridsiatke. Ženy skôr vstupujú do partnerských vzťahov, muži čakajú na vhodné podmienky alebo stabilnú prácu. Tradičnejšie spoločnosti tiež podporujú dlhšie zotrvanie syna doma.
Naša stredná cesta
My sa v európskom rebríčku nachádzame uprostred. Takmer tretina mladých vo veku 25–35 rokov býva u rodičov. Podiel tých, ktorí zostávajú, postupne klesá – mladí odchádzajú o niečo skôr než pred dvadsiatimi rokmi. Napriek tomu stále dve tretiny mladých považujú dostupnosť vlastného bývania za významný problém a približne tretina sa obáva, že si vysnívaný byt alebo dom nikdy nebudú môcť dovoliť.
Nie je to len o lenivosti
Predstava, že každý, kto býva doma, je „mamánek“, je zjednodušená. Existuje rozdiel medzi „plnohodnotným mamahotelom“ – kde rodičia preberajú všetky povinnosti – a jednoduchým spoločným bývaním. Niektorí mladí sa domov vracajú z praktických dôvodov: ušetriť peniaze, splatiť dlhy, počkať na lepšiu prácu či starať sa o člena rodiny.
Mnohí prispievajú do domácnosti, varia, starajú sa o chod domácnosti. Kľúčové je nastaviť pravidlá: rozdelenie nákladov, spoločný čas, hranice súkromia a dohodnúť sa, či ide o dočasné riešenie alebo nový model spolužitia.
reklama:
Najčítanejšie za 24 hodín
Odporúčané
